Na sociálnych médiách sa objavili rôzne AI obrázky obetí útoku na iránsku dievčenskú školu
- Uverejnené 16. marca 2026 o 16:13
- Článok prečítate za 5 min
- Autor: Lucía DIAZ, Eduard STARKBAUER, AFP Španielsko, AFP Slovensko
Krátko po vypuknutí vojny na Blízkom východe 28. februára 2026 iránske médiá informovali o výbuchu na dievčenskej škole na juhu krajiny, pri ktorom zahynulo viac ako 150 ľudí. V súvislosti s týmto incidentom sa stal na sociálnych médiách v mnohých jazykoch virálnym obrázok desiatok tiel prikrytých plachtami a obkolesených fotografiami dievčat a kvetmi. Iný virálny obrázok zobrazuje podobnú scénu, avšak tentokrát s bielymi rakvami a veľkou iránskou vlajkou. Oba obrázky však boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. AFP to zistila vizuálnou analýzou, detekčnými nástrojmi, pomocou odborníkov aj priznaním jedného z autorov obrázku.
„Obete Netanjahuovho a Trumpovho útoku na iránsku dievčenskú školu. Cena za zmocnenie sa iránskych ropných ložísk a zámerné zničenie ekonomickej spolupráce Iránu s Čínou a Ruskom,“ píše sa v tomto facebookovom príspevku z 5. marca 2026. Príspevok, ktorý bol zdieľaný vyše 90-krát, obsahuje obrázok viacerých trúchliacich ľudí pri telách zahalených do bielych plachiet.
Rovnaký obrázok bol v podobne formulovaných príspevkoch zdieľaný aj v rumunčine, angličtine, španielčine, francúzštine, portugalčine, gréčtine, holandčine či poľštine. Tento obrázok zverejnila aj poslankyňa strany Your Party v britskom parlamente Zarah Sultana, bez toho, aby uviedla, že ide o výtvor umelej inteligencie.
Na Slovensku sa stal virálnym aj iný obrázok, ktorý údajne zachytáva obete raketového útoku na dievčenskú školu. Namiesto tiel v plachte na ňom vidíme menší počet bielych rakiev pokrytých kyticami kvetov.
Oba virálne obrázok obsahujú viaceré prvky, ktoré dokazujú, že boli vytvorené umelou inteligenciou.
Útok na dievčenskú školu v Iráne
Dňa 28. februára 2026, po tom, čo Spojené štáty a Izrael začali vojnu proti Iránu, iránske úrady oznámili, že pri bombardovaní zahynulo viac ako 150 ľudí v škole v meste Minab na juhu krajiny. Spojené štáty ani Izrael útok nepotvrdili a agentúra AFP nemala prístup na miesto, aby ho overila (archív).
Podľa vyšetrovaní The New York Times a agentúry Reuters mohlo ísť o útok Spojených štátov zameraný na námornú základňu nachádzajúcu sa vedľa školy (archív tu a tu).
Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Ravina Shamdasani vyzvala na „rýchle, nestranné a dôkladné vyšetrenie“ okolností incidentu a pripomenula, že bombardovanie civilných objektov môže byť považované za „vojnové zločiny“.
Iránsky prezident Masúd Pezeškján vyhlásil, že jeho krajina po tomto a po ďalšom útoku, ktorý údajne o deň neskôr zasiahol nemocnicu, nezostane „ticho“. Medzitým americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že Spojené štáty by „úmyselne“ nezaútočili na školu a dodal, že Pentagón incident vyšetruje.
Obrázok s telami v plachtách
Obrázok s množstvom tiel v plachtách obsahuje prvky, ktoré naznačujú, že bol vytvorený umelou inteligenciou. Všímame si napríklad, že niektoré postavy stojace v pozadí sú rozmazané.
Scéna vyobrazená na obrázku nefiguruje na žiadnej fotografickej snímke z dňa pohrebu, ktoré zverejnila iránska tlačová agentúra ISNA a sprostredkovala aj AFP. Nenájdeme ju ani na záberoch medzinárodných médií, ako napríklad v prípade agentúry Anadolu.
„Je to očividne falošný obrázok,“ povedal 6. marca 2026 pre agentúru AFP Shu Hu, autor výskumu v oblasti umelej inteligencie a doktor informatiky a počítačového inžinierstva na americkej University at Buffalo.
Podľa odborníka to možno vidieť okrem iného aj na nasmerovaní tieňov, ktoré nie sú „konzistentné“, keďže na kvetoch smerujú nadol, zatiaľ čo na rámoch smerujú nahor. Hu upozornil aj na „zdeformovanie“ nosa na jednej z dievčenských fotografií.
Riaditeľ Laboratória mediálnej forenznej analýzy na Univerzite v Buffale a profesor na Štátnej univerzite v New Yorku Siwei Lyu súhlasil s Huom ohľadom „rozpixelovaného nosa“ na jednom z obrázkov a doplnil aj ďalšie príklady ukazujúce, že ilustrácia „bola vygenerovaná pomocou umelej inteligencie“. V odpovedi pre AFP 6. marca 2026 upozornil aj na „duplikáciu portrétov“ alebo „neprirodzenú“ hustotu perspektívy.
Člen skupiny pre spracovanie prirodzeného jazyka a hlboké učenie (NLP-DL) na Polytechnickej univerzite v Madride Javier Huertas upozornil na „skreslenie tvárí“ alebo „počet obrázkových rámov v každom riadku“ pričom si všimol, že „na jednom tele sú prítomné tri rámčeky“. Vo vyhlásení pre AFP z 5. marca 2026 povedal, že obrázok bol vytvorený pomocou umelej inteligencie.
Podľa Huertasa je „nízka kvalita“ obrázka „úmyselným manévrom, ktorým sa má zakryť, že ide o AI“, keďže znemožňuje rozpoznať ďalšie nezrovnalosti, ktoré syntetické obrázky zvyčajne obsahujú, napríklad tvar rúk.
Aj nástroj z rozšírenia InVID-WeVerify, vytvorený v spolupráci s AFP, uvádza 94-percentnú pravdepodobnosť, že obrázok vytvorila umelá inteligencia.
Podobne, detektor Hive Moderation uviedol 99,9- percentnú pravdepodobnosť, že obrázok bol vytvorený pomocou umelej inteligencie. Detektor umelej inteligencie AI or Not tiež uvádza, že obrázok je „pravdepodobne vytvorený AI“.
Druhý obrázok s truhlami
Pozreli sme sa aj na druhý na Slovensku virálny obrázok, ktorý sa podľa nástroja Google pre fact-checkerov prvýkrát na internete objavil 3. marca 2026 v slovenskom príspevku. Práve zo slovenských príspevkov pochádzajú aj všetky ostatné výskyty obrázku.
Na obrázku okrem siedmych truhiel s kvetmi vidíme aj niekoľko trúchliacich dospelých pod veľkou iránskou zástavou. Pri porovnaní tejto vlajky s oficiálnou zástavou Iránu si môžeme všimnúť nezrovnalosť v centrálnom prvku. Inou logickou nezrovnalosťou je relatívne malá veľkosť truhiel pri zohľadnení veku obetí útoku na iránsku školu. Tento obrázok je rovnako ako v prvom prípade miestami rozostretý.
Analýza obrázka pomocou nástroja Hive Moderation preukázala s 99,9-percentnou istotou, že ide o výtvor AI. Aj nástroj AI or Not uviedol, že obrázok je „pravdepodobne vytvorený AI“.
Autor najvirálnejšieho príspevku v telefonickom rozhovore pre AFP z 13. marca 2026 priamo potvrdil, že ide o AI obrázok, ktorý sám vytvoril pomocou nástroja ChatGPT. Text príspevku v rovnaký deň dodatočne vybavil označením „A.I.“.
Vojnový konflikt na Blízkom východe vyvolal veľké množstvo dezinformácií. AFP už od začiatku izraelsko-americkej ofenzívy proti Iránu overila viaceré fotografie a videá, ktoré nájdete tu.
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás
