Na sociálnych médiách sa šíria dezinformácie o práve ukrajinských odídencov vrátiť sa cez sviatky domov

V dôsledku hromadných návštev Ukrajincov vo svojej domovine počas vianočných sviatkov sa v decembri 2025 na slovensko-ukrajinských hraniciach tvorili dlhé rady vozidiel. Podľa virálneho príspevku z 28. decembra 2025 by títo Ukrajinci, ktorí svoju domovskú krajinu navštevujú na sviatky, mali automaticky stratiť štatút utečenca. Ich cesta má totiž údajne dokazovať, že Ukrajina je bezpečná krajina.

Príspevok tiež zavádzajúco naznačuje, že  „slovenská vláda pácha vlastizradu“, keď neodoberá štatút utečenca Ukrajincom cestujúcim domov. Príspevok, ktorý obsahuje titulnú pieseň z populárnej českej vianočnej rozprávky Tri oriešky pre Popolušku, bol zdieľaný viac ako štyritisíc-krát a uverejnil ho facebookový profil „Klub Priateľov Štefana Harabina – Dôstojnosť pre Slovensko“.

Podľa názvu aj charakteru publikácií ide o neoficiálnu skupinu podporovateľov bývalého ministra spravodlivosti a dvojnásobného prokremeľského kandidáta na post slovenského prezidenta Štefana Harabina. 

Image

Snímky obrazovky predmetných príspevkov vytvorené 13. januára 2025. Červené prekríženie pridala AFP.

Príspevok zavádzajúco tvrdí, že návrat ukrajinských utečencov domov na krátke prázdniny dokazuje, že ich krajina je bezpečná.

Text vo virálnom príspevku neuvádza či slovom „utečenci“ poukazuje na „odídencov“ alebo „azylantov“, pričom právny status týchto dvoch kategórií je odlišný. Prevažná väčšina ukrajinských občanov, ktorí prišli po februári 2022, nemá štatút utečenca resp. azylanta, ale využíva inštitút takzvaného „dočasného útočiska“.

„Osoby, ktorým bolo na Slovensku poskytnuté dočasné útočisko, sú podľa zákona o azyle odídencami. Pojem ,utečenec' zákon nahradil v roku 2003 pojmom ,azylant' a znamená osobu, ktorej bol udelený na Slovensku azyl,“ pripomína Dominika Gadus z Medzinárodnej organizácie pre migráciu.

Slovensko, ktoré susedí s Ukrajinou, sa po začiatku ruskej invázie stalo cieľovou destináciou alebo tranzitnou krajinou pre desaťtisíce ukrajinských občanov.

Nedávne prieskumy naznačujú, že podpora Ukrajincov zo strany Slovákov od začiatku vojny postupne klesá. Podľa diskusného dokumentu Stredoeurópskeho inštitútu pre štúdium práce (CELSI) z júla 2024 je postoj Slovákov k ukrajinským utečencom v porovnaní s ostatnými susednými európskymi krajinami citeľne negatívnejší.

Štatút odídencov z Ukrajiny

Väčšina Ukrajincov, ktorí prišli na Slovensko po začatí ruskej invázie, podlieha núdzovému mechanizmu EÚ „dočasného útočiska“. Začiatkom januára 2026 bolo na území Slovenskej republiky takmer 140 000 platných tolerovaných pobytov cudzincov s týmto štatútom.

Tento celoeurópsky mechanizmus sa aktivuje za výnimočných okolností, keď nastáva hromadný prílev utečencov. Smernica o dočasnej ochrane bola prijatá v roku 2001 v dôsledku ozbrojených konfliktov na západnom Balkáne, no EÚ ju prvýkrát použila v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. 

Osoby s prideleným štatútom dočasného útočiska majú v celej EÚ rovnaké práva vrátane povolenia na pobyt, prístupu na trh práce, bývania, zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia a prístupu k vzdelaniu. 

Ukrajincom prichádzajúcim na Slovensko je pri poskytnutí dočasného útočiska vydané potvrdenie o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky.

Slovensko, podobne ako ostatné európske krajiny, udeľuje ukrajinským občanom štatút dočasného útočiska od 1. marca 2022. V júni 2025 sa členské štáty EÚ dohodli na predĺžení platnosti tohto mechanizmu pre ľudí z Ukrajiny do 4. marca 2027.

Podľa Smernice Rady 2001/55/ES, ktorá upravuje dočasné útočisko, sa neodníma dočasná ochrana osobám z dôvodu ich návratu do krajiny pôvodu.

„V tomto prípade štát nerieši individuálny príbeh prenasledovania každého človeka, ale uznáva, že celá skupina uteká pred vojnovým konfliktom a zároveň predpokladá, že po skončení konfliktu sa títo ľudia vrátia domov,“ uviedol 14. januára 2026 Marian Cehelník z neziskovej organizácie Človek v tiesni.

Podľa Tomáša Kušníra z Ligy za ľudské práva získala časť občanov Ukrajiny na Slovensku aj doplnkovú ochranu z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v krajine pôvodu. „Okrem nich sa tu nachádzajú tiež osoby, ktoré si po príchode vybavili štandardné formy pobytu (napr. prechodný pobyt),“ napísal v e-mailovej správe z 9. januára 2026.

Tvrdenie vo virálnom príspevku, že návrat na Ukrajinu podľa „medzinárodných dohovorov“ automaticky znamená stratu „štatútu utečenca“, nie je podľa Gadus, Kušníra a Cehelníka presné.

„Odídenci môžu normálne cestovať domov a vrátiť sa späť na Slovensko. Ak je osoba mimo územia SR dlhšie, môže prísť o určité sociálne dávky alebo príspevky na ubytovanie, ale samotné právo na pobyt (štatút odídenca) jej zostáva, pokiaľ ho sama písomne neodhlási,“ uviedol Cehelník.

Je to v súlade s tvrdením na webe migračného informačného centra (IOM). „Vycestovanie (do ktorejkoľvek krajiny vrátane Ukrajiny) nespôsobuje zánik dočasného útočiska, ktoré ste získali na Slovensku. S platným cestovným pasom a s platným plastovým dokladom o pobyte ,Dočasné útočisko' môžete prekračovať hranice.“

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR platí, že osoba z Ukrajiny, ktorej bol udelený štatút „dočasného útočiska“, odíde na dovolenku na Ukrajinu, nestratí tento status a „naďalej bude mať nárok na rovnaké výhody“.

Pravidlá týkajúce sa azylu

Udelenie trvalého azylu je na Slovensku zriedkavé. Každoročne tento štatút získa zo stoviek žiadateľov len niekoľko desiatok ľudí. Počet žiadostí pritom v posledných rokoch klesá.

Podľa slovenskej legislatívy prijímajú rozhodnutia o zrušení azylu súdy alebo príslušné orgány individuálne pre každý jednotlivý prípad. Štatút azylovej ochrany môže zrušiť ministerstvo vnútra.

Podľa Cehelníka je právna situácia žiadateľov o azyl alebo osoby so štatútom azylanta prísnejšia ako v prípade odídencov so štatútom dočasného útočiska. Tí, ktorým bol na Slovensku udelený azyl, môžu o svoj štatút prísť, ak sa vrátia do svojej domovskej krajiny. „Cesta domov býva v azylovom práve interpretovaná ako fakt, že dotyčný už ochranu cudzieho štátu nepotrebuje.“

Kušnír pripomína, že medzinárodným právnym rámcom v oblasti azylového práva je Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, pričom pre súčasnú prax na Slovensku je kľúčovým dokumentom tzv. Kvalifikačná smernica EÚ, ktorá je priamo transponovaná do slovenského Zákona o azyle. 

Podľa tohto zákona môže byť azylant zbavený štatútu azylanta, keď „sa znova dobrovoľne zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním“.

Stáva sa tak, keď „azylant dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom“. Podľa Kušníra však samotná cesta do krajiny pôvodu alebo krátkodobý pobyt v nej (napr. za účelom účasti na pohrebe člena rodiny) sa automaticky nepovažuje za využívanie takejto ochrany.

„Za využitie ochrany sa považuje skôr aktívne vyhľadanie pomoci štátnych orgánov (napr. polície) v krajine pôvodu,“ vraví Kušnír.

Cehelník aj Kušnír sa zhodujú na nepresnosti tvrdenia zo zavádzajúcieho príspevku, že utečenec, ktorý navštívi svoju domovinu, údajne dokazuje, že táto krajina je bezpečná.

„Návrat jednotlivca do krajiny pôvodu nie je automatickým dôkazom toho, že krajina je celoplošne bezpečná. Právo rozlišuje medzi individuálnymi dôvodmi prenasledovania a všeobecnou bezpečnostnou situáciou,“ hovorí Kušnír.

Kušnír uviedol, že ministerstvo môže zrušiť azyl aj v prípade, ak okolnosti, na základe ktorých bol udelený, prestali existovať. Dodal však, že ak nebezpečenstvo pre konkrétnu osobu pretrváva (napr. z dôvodu politického prenasledovania), krajina sa pre túto osobu nepovažuje za bezpečnú ani v prípade, že by do nej krátkodobo vycestovala.

„Z našich skúseností vyplýva, že títo ľudia sa do krajiny pôvodu vrátiť nechcú, nakoľko by tam čelili priamemu ohrozeniu života.“

Podľa slovenskej legislatívy sa azyl neodníme, ak „azylant uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho bydliska“.

Dočasná a trvalá ochrana

Poskytovanie a prípadné odobratie štatútov pre ukrajinských občanov patrí na Slovensku do pôsobnosti Ministerstva vnútra.

Namiesto odpovedí na otázky AFP zaslalo oddelenie strategickej komunikácie kancelárie ministra vnútra link na facebookové video z 9. januára 2026, v ktorom vystupuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

„Takzvané dočasné útočisko nie je azyl. Ide o dočasnú ochranu podľa práva Európskej únie zavedenú pre výnimočnú situáciu. Osoby s týmto statusom môžu zo Slovenska vycestovať a vrátiť sa späť. Je to zákonné a zároveň však platí, že ak sa na Slovensku reálne takéto osoby nezdržiavajú, nemajú nárok na akékoľvek dávky ani príspevky zo strany Slovenskej republiky,“ hovorí vo videu minister.

Šutaj Eštok vo videu dopĺňa, že Slovensko ekonomicky z prítomnosti ukrajinských občanov v súčasnosti profituje, pričom príspevok na ubytovanie poberá približne 9 000 osôb, no až okolo 70 000 ľudí z Ukrajiny pracuje a platí odvody. „Do systému odvádzajú viac, než z neho čerpajú, a len za posledné roky priniesli stovky miliónov eur do verejných financií. Toto nie je otázka emócií ani sympatií, je to otázka faktov a zodpovednosti,“ povedal minister.

Tvrdenie o „vlastizrade“

Podľa profesorky trestného práva Marcely Tittlovej môže trestný čin vlastizrady spáchať výhradne občan Slovenskej republiky v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom.

„Tu je potrebné odkázať na ustanovenia Zákona o štátnom občianstve v platnom a účinnom znení, nakoľko páchateľom, ako bolo vyššie uvedené, môže byť len fyzická osoba - občan SR,“ uviedla Tittlová v e-maile z 11. januára 2026.

Zavádzajúce príspevky okrem termínu vlastizrada v prípade slovenskej vlády narábajú aj s termínom „velezrada“ odkazujúc na slovenského prezidenta Petra Pellegriniho. Podľa Tittlovej však takýto pojem slovenské trestné právo vôbec nepozná. Rovnako tak v legislatíve podľa profesorky práva nefiguruje ani pojem „parazitovanie na vlastnom národe“ spomenutý v príspevkoch.