Príspevky o údajných obrovských proruských protestoch v Európe používajú staré fotografie z iných zhromaždení
- Uverejnené 27. marca 2025 o 14:39
- Článok prečítate za 9 min
- Autor: Eduard STARKBAUER, AFP Slovakia
Copyright © AFP 2017-2025. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
„PRORUSKÉ zhromaždenia BIBLICKÝCH rozmerov po CELEJ EURÓPE. EURÓPA SA ZOBÚDZA. Státisíce Európanov vyšlo do ulíc na PODPORU ! Ruska!" píše sa v príspevku na Facebooku zo 7. marca, ktorý bol zdieľaný vyše 1 700-krát.
Protestujúci sa podľa príspevku mali postaviť proti „protiruskej propagande v Európskom parlamente“ alebo „zbrojeniu EÚ, keď ľudia nemajú čo jesť a kde bývať“. Príspevok obsahuje aj niekoľko fotografií zo zhromaždení s ruskými vlajkami a fotografiu Vladimira Putina.
Niektoré príspevky obsahujú aj Putinov údajný citát, ktorým sa vyhráža raketovými útokmi na európske elity. Hoci rozšírené webové vyhľadávanie slov použitých v údajnom citáte neprinieslo žiadne dôkazy o takomto Putinovom tvrdení, predstavitelia kremeľského režimu sa v minulosti vyhrážali Európe priamymi útokmi vrátane akcií vedúcich k svetovej vojne (archív tu a tu).
V prvej polovici marca sa na Facebooku objavili aj iné podobné príspevky, ako napríklad tento, ktorý bol zdieľaný viac ako 500-krát. Rovnako obsahujú fotografie davov, no tentoraz bez fotografie alebo citátu Putina. Podľa týchto príspevkov vyšlo do ulíc 100-tisíc ľudí „na podporu Ruska“ len v Berlíne, Drážďanoch a ďalších nemeckých mestách.
Oba typy príspevkov sú zavádzajúce. Agentúra AFP nenašla žiadny dôkaz o tom, že by sa v Európe v poslednom čase konala akákoľvek veľká proruská demonštrácia. Okrem toho všetky fotografie zhromaždení v príspevkoch sú najmenej tri roky staré. Väčšinou zobrazujú zhromaždenia v Nemecku a Srbsku, ktorých sa celkovo zúčastnilo iba niekoľko tisíc ľudí. Jedna z fotografií dokonca pochádza z Moskvy z roku 2019 a zobrazuje protest proti režimu Vladimira Putina, ktorého účastníci požadovali spravodlivé miestne voľby.
Staršie fotografie zo Srbska a Ruska
Na posúdenie fotografií z príspevkov sme použili nástroj na reverzné vyhľadávanie obrázkov Google Lens, ktorý odhalil, že všetky sa v minulosti objavili v médiách, pričom sa týkali rôznych zhromaždení z rokov 2019 a 2022.
Obrázok skupiny ľudí s ruskými vlajkami v skutočnosti pochádza z Ruska z júla 2019, keď sa v Moskve zhromaždilo viac ako 20 000 ľudí vyzývajúcich na registráciu opozičných kandidátov do komunálnych volieb (archív). Tento protest podporil aj vtedajší líder opozície Alexej Navaľnyj. Ako ukazuje snímka nižšie, fotografiu urobila agentúra Reuters.
Na rozdiel od tohto obrázku súvisí zvyšných 7 fotografií nachádzajúcich sa v analyzovaných príspevkoch so začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022.
Večernú fotografiu pochodujúceho davu s veľkou ruskou vlajkou urobila agentúra AFP 4. marca 2022 v Belehrade počas zhromaždenia na podporu ruskej invázie na Ukrajine, niekoľko dní po jej začiatku. V ten deň sa v hlavnom meste Srbska zhromaždilo približne 1 000 ľudí skandujúcich heslá proti NATO a na podporu ruského prezidenta Vladimira Putina (archív).
Podľa novinára AFP v Belehrade sa najmä v roku 2022 v Srbsku konalo veľké množstvo proruských zhromaždení, na ktorých sa zúčastnilo dovedna niekoľko tisíc priaznivcov. Pri príležitosti druhého výročia invázie sa niekoľko stoviek proruských ultrapravicových prívržencov naposledy zišlo na zhromaždení v Belehrade 24. februára 2024 (archív). V roku 2025 sa žiadna takáto manifestácia neuskutočnila.
Koncom roka 2024 a začiatkom roka 2025 sa v Srbsku uskutočnilo niekoľko masových zhromaždení pod vedením študentov, ktoré však nesúviseli s vojnou na Ukrajine. Protestné hnutie sa sformovalo po tom, čo v novembri 2024 zahynulo 14 ľudí pri zrútení strechy železničnej stanice v meste Nový Sad po masívnej rekonštrukcii objektu, ktorú podporila vláda (archív tu a tu). Nešťastie vyeskalovalo dlhodobo budovaný hnev na údajnú korupciu a nedostatočný dohľad nad stavebnými projektmi, ktorý viedol k pádu vlády Miloša Vučeviča a odstúpeniu viacerých vysokopostavených úradníkov (archív). Počet obetí tragédie na železničnej stanici sa v marci 2025 zvýšil na 16 (archív).
Komentár autorky najvirálnejšieho z predmetných príspevkov – viditeľný na screenshote nižšie – naznačuje, že aj táto vlna protestov je súčasťou zhromaždení na vyjadrenie podpory Rusku.
Novinár AFP v Belehrade však vysvetlil, že profil demonštrantov zo spomínaných protestov je „ideologicky zmiešaný“ a požiadavky protestujúcich sú zamerané výlučne na boj proti korupcii. Jediný proruský naratív pochádza od predstaviteľov štátu, ktorí protesty pripisujú snahe Západu destabilizovať Srbsko prostredníctvom „farebnej revolúcie“.
Srbské orgány sú „vďačné ruským špeciálnym službám za informácie, ktoré pomáhajú v boji proti ‚farebnej revolúcii‘,“ povedal napríklad srbský vicepremiér Aleksandar Vulin ruskej štátnej tlačovej agentúre RIA Novosti (archív).
Zhromaždenia v Nemecku
Ako zistila agentúra AFP prostredníctvom spätného vyhľadávania obrázkov, ďalších šesť fotografií v príspevkoch pochádza z proruských zhromaždení v Nemecku z 10. apríla 2022.
Dve z nich, zobrazujúce ľudí pochodujúcich s nemeckými a ruskými vlajkami vrátane štátneho znaku (tu a tu), urobil fotograf agentúry AFP Yann Schreiber vo Frankfurte 10. apríla 2022 (tu a tu). Obrázok, na ktorom vidíme komunistickú vlajku a transparent v nemčine, urobila v ten istý deň a takisto vo Frankfurte agentúra Getty Images.
Ako dokazuje snímka obrazovky nižšie, dievča umiestňujúce na kapotu auta ruskú vlajku odfotografovala 10. apríla 2022 vo Frankfurte agentúra Reuters. Rovnaká tlačová agentúra v ten istý deň zachytila v Hannoveri transparent hlásajúci „večné priateľstvo“ medzi Ruskom a Nemeckom ako aj autá označené vlajkami oboch krajín (archív).
V Nemecku sa zišli prorusky orientovaní demonštranti na protestoch 10. apríla 2022. Početné ruskojazyčné obyvateľstvo vo viacerých mestách požadovalo ukončenie údajnej diskriminácie, ktorej bolo podľa vlastných slov vystavené od začiatku vojny na Ukrajine (archív). Nezhromaždilo sa však toľko ľudí, ako tvrdia virálne príspevky. Podľa novinára agentúry AFP demonštrovalo vo Frankfurte nad Mohanom približne 600 ľudí. Ako pre AFP uviedla miestna polícia rovnako asi 600 protestujúcich vytvorilo kolónu áut v Hannoveri (archív).
Týždeň predtým sa približne 900 ľudí na podobnom podujatí zišlo aj v Berlíne (archív). Kritici toto zhromaždenie vnímali ako vyjadrenie podpory ruskej agresii.
Nemecká redakcia AFP potvrdila, že protesty v apríli 2022 boli poslednými veľkými proruskými zhromaždeniami v krajine. Žiadne väčšie proruské zhromaždenia neboli potvrdené ani pokročilým vyhľadávaním v službe Google.
Podľa korešpondentov AFP v Nemecku sa v októbri 2024 v Berlíne počas demonštrácie proti dodávkam zbraní na Ukrajinu a rozmiestneniu amerických rakiet v Nemecku zišlo viac ako 10 000 ľudí (archív). Demonštranti kritizovali vojenskú podporu Ukrajiny a Izraela a požadovali rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou ako aj ukončenie vojny v Gaze.
Ďalšie veľké demonštrácie sa v Nemecku konali v januári 2025 v približne 60 mestách koncom januára pred parlamentnými voľbami 23. februára a boli namierené proti krajne pravicovej strane AfD aj kandidátovi CDU Friedrichovi Merzovi (archív). Dňa 8. februára vyše 200 000 ľudí demonštrovalo v Mníchove za spoločné hlasovanie Merzovej strany a AfD v Bundestagu v otázke sprísnenia migračnej a azylovej politiky (archív).
Európska podpora Ukrajine
Americký prezident Donald Trump oznámil 3. marca 2025 pozastavenie vojenskej pomoci Ukrajine (archív). Stalo sa to niekoľko dní po tom, ako sa v Oválnej pracovni verejne konfrontoval so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, od ktorého vyžadoval začatie mierových rokovaní s Ruskom (archív). V reakcii na toto stretnutie vyjadrili európski lídri Ukrajine podporu, pričom sa Európska únia rozhodla posilniť aj svoje vlastné obranné kapacity (archív tu a tu).
Počas troch rokov od začiatku ruskej invázie sa v Európe zhromažďovalo veľké množstvo ľudí na podujatiach s cieľom vyjadriť podporu Ukrajine. V reakcii na ruskú inváziu sa v celej Európe konali masové demonštrácie (archív). Napríklad v Berlíne sa zišlo približne 100 000 ľudí, v Prahe 70 000 a v Amsterdame 15 000 ľudí. Hoci podpora Ukrajiny na verejných zhromaždeniach pokračuje, jej rozsah a intenzita už nie sú na úrovni prvých mesiacov invázie.
Napríklad v Nemecku sa pri príležitosti druhého výročia invázie zhromaždil v Berlíne dav 5 000 až 10 000 ľudí (archív). Nedávno, pri treťom výročí vo februári 2025, na základe správ médií protestovalo v rovnakom meste asi 3000 ľudí (archív).
Napriek tomu, že si podľa nedávneho prieskumu Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) až 17 % Slovákov želá víťazstvo Ruska nad Ukrajinou, od vypuknutia vojny sa na Slovensku nekonali žiadne rozsiahle verejné proruské zhromaždenia (archív).
Naopak, v posledných mesiacoch sa uskutočnili rozsiahle protivládne protesty proti proruskej politike premiéra Roberta Fica. Tieto demonštrácie organizované pod heslom „Slovensko je Európa“ zdôrazňujú odmietanie akéhokoľvek zbližovania Slovenska s Ruskom a podporu proeurópskej orientácie krajiny (archív).
Všetky factcheckingové články agentúry AFP týkajúce sa konfliktu na Ukrajine nájdete tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás
