Laureát Nobelovej ceny Otto Warburg netvrdil, že rakovinu spôsobuje „antifyziologický životný štýl“

Otto Heinrich Warburg, nemecký fyziológ, biochemik a nositeľ Nobelovej ceny neobjavil, že „rakovina je dôsledkom antifyziologického životného štýlu“, ako sa nesprávne tvrdí v príspevkoch, zdieľaných na sociálnych sieťach. Nepravdivé príspevky o Warburgovi sa na internete objavujú aspoň 10 rokov. V Slovenčine sa koncom novembra 2024 začali vyskytovať také, podľa ktorých vedec pripisoval vznik rakoviny „kyslosti“ potravín a nedostatku fyzickej aktivity. Podľa vedkyne špecializujúcej sa na Warburgove dielo však fyziológ vo svojich prácach nič podobné netvrdil. Ako vedkyňa uviedla pre agentúru AFP, na rozdiel od tvrdení v príspevkoch navyše kyslosť potravín ani nie je predpokladom rastu nádorov. Vedci a lekári označili za nepravdivé aj tvrdenia z príspevkov, ktoré chemoterapiu vinia zo zhoršovania rakoviny. Zhodujú sa, že chemoterapia naopak zachraňuje alebo predlžuje životy. Hoci zlá strava a nedostatok fyzickej aktivity sú v prípade niektorých typov rakoviny rizikovými faktormi, konzumácia zásaditých potravín nespôsobí, že ľudské pH bude menej kyslé. Podľa príslušných odborníkov a vedeckých výskumov totiž jedlo, ktoré jeme, nemá rozhodujúci vplyv na hladinu pH v našom tele.

„Príčinu rakoviny objavil Otto Heinrich Warburg v roku 1923, ochrana pred týmto smrteľným ochorením je veľmi jednoduchá,“ čítame na začiatku príspevku na Facebooku z 30. novembra 2024. Príspevok ilustrovaný fotografiou vedca sa dočkal 92 zdieľaní. V rovnakom znení ho počas ostatných týždňov roka 2024 publikovali aj iné slovenské profily (napr. tu alebo tu). Zhodne tvrdia, že nositeľ Nobelovej ceny z roku 1931 údajne zistil, že rakovinu spôsobuje „antifyziologická“ či „nefyziologická“ strava definovaná ako jedlo, ktoré prekysľuje organizmus. Dlhý príspevok naznačuje, že pacienti s rakovinou by mali jesť zásaditú stravu, ktorá vraj dokáže znižovať kyslosť organizmu. Uvádza aj to, že chemoterapia dodatočne okysľuje organizmus, čím vlastne zhoršuje rakovinu.

Nepravdivé tvrdenia o Warburgovom výskume použil ešte v roku 2018 v článku aj portál šíriaci medicínske dezinformácie. Jeho cieľom malo údajne byť dať „nádej pacientom s rakovinou“. Portál je známy zdieľaním medicínskych dezinformácií, ktoré AFP vyvrátila napríklad tu alebo tu. V minulosti čelil aj trestnému oznámeniu ministerstva zdravotníctva za šírenie poplašnej správy počas pandémie koronavírusu. 

Text s podobnými tvrdeniami, deklarujúci, že rakovine možno predísť „jediným spôsobom“ a teda správnym stravovaním, bol v marci 2024 uverejnený aj na inej stránke, ktorá sa okrem textov o zdraví sústredí výhradne na publikovanie kulinárskych receptov. 

Na nesprávnu interpretáciu vedeckých zistení Otta Warburga už v minulosti AFP upozornila. Jej srbská pobočka v roku 2020 vyvrátila jeho údajné tvrdenia, podľa ktorých sa bunky stávajú rakovinovými, keď im je odopretý kyslík. Francúzska pobočka fact-checkerov z AFP v roku 2021 vyvrátila podobné tvrdenia, podľa ktorých Warburg povedal, ako „žiadna choroba vrátane rakoviny nemôže prežiť v alkalickom prostredí“. Toto tvrdenie od roku 2018 publikovala v článku aj slovenská stránka bozskenapady.sk, ktorá ho na svojej stránke na Facebooku dodnes viackrát ročne propaguje.

V prípade týchto príspevkov sa AFP podarilo dokázať, že hneď viaceré tvrdenia z nich sú nepravdivé. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by doktor Warburg niekedy hovoril o „antifyziologickom životnom štýle“ alebo narážal na „kyslosť potravín“ či nedostatok fyzickej aktivity ako príčiny rakoviny, ako sa tvrdí v príspevku. Odborníci sa zhodujú na tom, že kyslosť potravín nie je predpokladom vzniku rakovinových buniek a neexistujú ani dôkazy o tom, že by zvýšená kyslosť stravy zvyšovala riziko vzniku rakoviny. Je síce pravda, že rakovinové bunky môžu lepšie rásť v kyslom prostredí, ale podľa vedcov a lekárov nie je úroveň kyslosti organizmu daná príjmom potravy.

Image

Snímka obrazovky nepravdivého príspevku na Facebooku zo 7. januára 2025

Otto Heinrich Warburg bol nemecký fyziológ a biochemik narodený v roku 1883 (archív). Jeho práca o bunkovom dýchaní bola v rámci štúdia rakovinových buniek novátorská a prelomová. V roku 1931 sa stal laureátom Nobelovej ceny (archív) za „objav povahy a spôsobu pôsobenia dýchacieho enzýmu“. 

Podľa Angely Ottovej, docentky na Fakulte bioinžinierstva v Mníchove, ktorá sa dlhodobo zaoberá jeho prácou, neexistuje žiadny záznam o tom, že by spájal konzumáciu určitého druhu potravín alebo fyzickú aktivitu so vznikom či šírením rakoviny.

„Nenašla som dôkazy o tom, že by Otto Warburg vo svojich vedeckých prácach používal termín ‚antifyziologický životný štýl' alebo niečo podobné,“ napísala Angela Ottová v januári 2023 v e-maile agentúre AFP. „Vo svojich neskorších rokoch (po roku 1956) spomínal ako možné (‚sekundárne‘) príčiny rakoviny environmentálne karcinogény, ktoré vedú k poškodeniu dýchacích ciest, a potom anaeróbnu glykolýzu (kvasenie cukrov je ekvivalentom produkcie laktátu) ako ‚primárnu‘ príčinu rakoviny,“ uviedla Ottová. Dodala, že „kyslosť nie je predpokladom rastu nádorov“.

Warburg podľa nej „nenarážal na ‚kyslosť‘ potravín“ a „nespomínal ani nedostatok fyzickej aktivity ako príčinu vzniku rakoviny,“ dodala.

V rozpore s tvrdením v príspevku, že rakovinové bunky nemôžu prežiť v prítomnosti kyslíka, tvrdí Angela Ottová naopak, že ho na prežitie potrebujú: „Za posledných desať rokov sa dokázalo, že metabolizmus rakovinových buniek je veľmi flexibilný a prispôsobivý (nádorová plasticita) - viac, ako mohol Otto Warburg pred 60 rokmi predpovedať. Okrem toho rakovinové bunky ‚prežívajú' v prítomnosti kyslíka - potrebujú ho! - a ak by v nich nebol O2 (anoxia), zomreli by,“ vysvetlila.

„To znamená, že rakovinové bunky ,DÝCHAJÚ'  kyslík a prežívajú v prítomnosti vysokej (normálnej) koncentrácie kyslíka.“ Nádorové bunky nemôžu prežiť len na glukóze - potrebujú aj iné živiny – „a NEMÔŽU prežiť bez kyslíka!“ zdôraznila (zvýraznené písmená a kapitálky použila v správe Angela Ottová).

Potraviny, ktoré okysľujú, nespôsobujú rakovinu

V príspevkoch na Facebooku sa tvrdí, že stravovanie antifyziologickou diétou, ktorá pozostáva prevažne z kyslej stravy, prispieva k vytváraniu „kyslého prostredia“, ktoré spôsobuje rakovinu. Príspevky usudzujú, že ľudia by sa preto mali vyhýbať „potravinám, ktoré okysľujú organizmus“.

Vedci vyjadrujú kyslosť vodných roztokov pomocou takzvaného čísla „pH“ (archív), ktoré sa pohybuje od hodnoty 0 (extrémne kyslé) do 14 (extrémne zásadité). Neutrálny roztok, ktorý nie je kyslý ani zásaditý, pritom označuje hodnota pH 7.

„Niektoré výskumy ukázali, že kyslé prostredie môže napomáhať rastu rakovinových buniek. Preto vznikla myšlienka, že strava bohatá na zásadité potraviny (s vysokým pH) a nízka na kyslé potraviny by zvýšila hladinu pH v tele (čím by sa telo stalo zásaditejším) a zabránila by rakovine alebo ju dokonca vyliečila,“ povedala Maria Petzelová, odborníčka na klinickú výživu z Centra pre rakovinu MD Anderson na Texaskej univerzite, v rozhovore uverejnenom na webovej stránke centra z apríla 2018. „Je však dôležité poznamenať, že ide o laboratórne štúdie rakovinových buniek, ktoré neodrážajú komplexnú povahu správania sa nádorov v ľudskom tele. Navyše platí, že jedlo nemôže zmeniť pH krvi,“ povedala Petzelová.

„Potraviny, ktoré jete, nemôžu zmeniť hladinu pH vo vašej krvi. Hodnota pH v tele je prísne regulovaný systém. Ak zmeníte stravu, môžete pozorovať zmeny v hladine pH slín alebo moču, pretože ide o odpadové produkty, ale nikdy by ste nemohli zjesť toľko jedla, aby ste skutočne ovplyvnili svoju krv,“ vysvetľuje Petzelová.

Miloš Babić, molekulárny biológ, neurobiológ a riaditeľ výskumu v spoločnosti skúmajúcej funkcie buniek Celldom vysvetľuje, že ľudské telo je „vždy mierne zásadité, s pH medzi 7,35 a 7,45, čo veľmi starostlivo regulujú pľúca a obličky“.

„Ak sa táto rovnováha naruší, okamžite sa objavia vážne problémy; netreba čakať, kým sa vyvinie rakovina. Ak by existovala potravina, ktorá by spôsobila prekyslenie vášho tela, do niekoľkých hodín po jej zjedení by ste boli v nemocnici – a pravdepodobne by ste sa z nej nedostali živí. Doslova nič, čo sa dá nazvať jedlom alebo nápojom, nemôže spôsobiť prekyslenie vášho tela,“ povedal Babić vo februári 2023 v e-maile pre agentúru AFP.

Hodnota pH v krvi sa pohybuje okolo 7,4, čo je neutrálny stav. „Akákoľvek výrazná odchýlka od tejto hodnoty je nebezpečná,“ vysvetlila pre AFP v súvislosti s fact-chekingovým článkom z apríla 2021 aj Angela Ottová. „Vysoko zásaditá hodnota by zabíjala bunky,“ dodala.

Aj chorvátsky odborník na výživu Dominik Stankovič 18. decembra 2024 v e-maile agentúre AFP tiež povedal, že neexistujú dôkazy o tom, že by akýkoľvek druh stravy mohol zmeniť prirodzenú hladinu kyslosti v tele.

Nadmerne kyslé alebo zásadité prvky uvoľnené počas trávenia sú rýchlo filtrované pľúcami a obličkami. „Toto neustále filtrovanie vytvára „odpadové tekutiny“, ktoré sa z tela odstraňujú napríklad prostredníctvom moču, slín a potu,“ upresnil Stanković. „pH týchto tekutín sa môže meniť v závislosti od toho, čo sme prijali. pH týchto výlučkov však nezodpovedá pH našej krvi.“

Podľa Stankovića sa neodporúča zvýšená konzumácia takzvaných „zásaditých“ potravín preto, že by alkalizovali krv a liečili rakovinu, ale vďaka ich zložkám, ktoré majú preukázateľne priaznivé účinky na náš organizmus, ako napríklad niektoré špecifické živiny.

 „Riešením v boji proti rakovine nie sú drahé knihy opisujúce zbytočné obmedzenia, nepotrebné výživové doplnky ani alkalické vody, na ktorých dnes mnohí zarábajú tvrdením, že ‚alkalizujú telo‘,“ povedal Stanković.

„To najlepšie, čo môžeme podľa súčasných vedeckých výskumov urobiť, pokiaľ ide o stravu, je zaradiť do nej veľa rastlinných zložiek - cieľom má byť aspoň päť porcií ovocia a zeleniny denne. Namiesto rafinovaných obilnín by sme mali používať celozrnné, častejšie konzumovať fazuľu a iné strukoviny a znížiť konzumáciu mäsa na dva až tri razy týždenne. A samozrejme, iba príležitostne a s mierou by sme mali konzumovať nutrične chudobnejšie potraviny, akými sú sladkosti alebo pizza, keďže dôležitý je aj psychologický aspekt stravy,“ uzatvára výživový poradca.

V metaanalýze z roku 2016 uverejnenej v časopise British Medical Journal, ktorá preskúmala 252 výskumných abstraktov o účinnosti zásaditej stravy v boji proti rakovine, sa v závere uvádza: „Napriek propagácii zásaditej stravy a zásaditej vody v médiách a zo strany predajcov neexistuje takmer žiadny súčasný výskum, ktorý by tieto myšlienky podporoval alebo vyvracal... Verejná propagácia alkalickej stravy a alkalickej vody na prevenciu alebo liečbu rakoviny nie je opodstatnená.“

Miloš Babić v tejto súvislosti dodáva, že „dnes jasne vieme, ako rakovina vzniká a vyvíja sa (zmeny v génoch, ktoré vedú k nekontrolovanému množeniu našich vlastných buniek, čo im zároveň umožňuje vyhnúť sa imunitnému systému), a že to nemá absolútne nič spoločné s kyslosťou, kyslíkom ani žiadnym iným podobným faktorom.“

„Dnes je možné pomocou genetických analýz presne určiť, ktoré gény sa zmenili a spôsobili rakovinové mutácie, ktoré vznikli v dôsledku nadmerného vystavenia UV žiareniu, fajčenia, karcinogénnych látok a podobných faktorov,“ dodal.

Harvardská škola verejného zdravotníctva na svojej webovej stránke „Cancer factfinder“, zameranej na overovanie faktov, vysvetľuje, že „neexistuje žiadny epidemiologický výskum u ľudí, ktorý by skúmal vzťah medzi pH a rakovinou“.

„Neexistujú žiadne laboratórne dôkazy o tom, že kyslé pH zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Je síce pravda, že rakovinové bunky dobre rastú v kyslom prostredí, ale potraviny, ktoré konzumujete, nemajú vplyv na úroveň pH vo vašom tele. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú pH vášho tela, patrí strata tekutín, hladina elektrolytov a funkcia orgánov.“

Prínosy chemoterapie sú overené klinickými štúdiami

Jedno z tvrdení, vyskytujúce sa v nedávnych príspevkoch na sociálnych sieťach hovorí, že „chemoterapia nelieči, ale skôr zhoršuje kyslosť organizmu“, a teda aj rakovinu.

Onkológ Davor Kust, vedúci polikliniky Anova a zakladateľ chorvátskej onkologickej siete onkologija.net 23. decembra 2024 pre agentúru AFP uviedol, že medicína sa od podobných teórií výrazne posunula. Dodal pritom, že by bolo skvelé, keby bola choroba taká jednoduchá.

„Onkologická liečba je dnes založená na veľmi serióznom výskume. Nepodávame lieky len preto, že to niekomu napadlo,“ poveal Kust. „Štúdie sa uskutočňujú na mnohých ľuďoch - jedna skupina dostáva v súčasnosti najlepšiu liečbu a druhá niečo nové. Všetky onkologické terapie prechádzajú veľmi prísnymi a regulovanými klinickými štúdiami, ktoré poskytujú celkom objektívne a reálne údaje, ktorým sa dá veriť.“

Vo vysvetľujúcom článku o princípoch chemoterapie Kust uvádza, že sa môže použiť na vyliečenie rakoviny, spomalenie jej rastu, zníženie rizika návratu ochorenia alebo na zmiernenie niektorých jej príznakov (archív). „Čo sa týka pokusov o vyliečenie ľudí zmenou ich stravy, obávam sa, že to nie je možné,“ povedal Kust pre agentúru AFP. „Diéta môže pomáhať, ale nie vyliečiť.“

V článku Yale Medicine o chemoterapii (archív) opisuje lekársky onkológ Joseph Paul Eder pokrok dosiahnutý v boji proti rakovine. „Liečba chemoterapiou sa vyvinula z prostriedku poslednej možnosti spred 60 rokov na metódu, ktorá dnes môže pacientov vyliečiť alebo výrazne predĺžiť ich život, často s oveľa menšími vedľajšími účinkami ako pri pôvodných liekoch spred desaťročí,“ povedal Eder.

Fyzická nečinnosť je rizikovým faktorom, nie hlavnou príčinou rakoviny

„Jediná presná vec v celom tomto príbehu je, že fyzická aktivita a dobrá strava skutočne znižujú pravdepodobnosť vzniku rakoviny (aj keď nie na nulu, najmä v modernej spoločnosti, kde sú aj tí najzdravší ľudia vystavení smogu a cigaretovému dymu),“ hovorí Miloš Babić.

Molekulárny biológ vysvetľuje, že fyzicky aktívni ľudia, ktorí sa dobre stravujú a prijímajú dostatok rastlinnej stravy a zeleniny, majú okrem iného lepší krvný obeh, odolnejší imunitný systém, ktorý účinnejšie likviduje rakovinové bunky v počiatočných štádiách, menej tukového tkaniva a lepšiu schopnosť obmeny starých buniek, ktoré majú tendenciu hromadiť najviac mutácií.

„To všetko spolu znižuje pravdepodobnosť vzniku rakoviny, ako aj mnohých iných ochorení. Je dobré a prospešné byť aktívny,“ hovorí Babić.

Na webovej stránke Cancer Factfinder sa uvádza, že „existujú presvedčivé dôkazy o tom, že vyššia úroveň fyzickej aktivity je spojená s nižším rizikom viacerých druhov rakoviny. Veľká časť týchto dôkazov bola publikovaná v ,metaanalýzach' – štatistických porovnaniach viacerých štúdií, ktoré skúmajú podobné otázky.“

Americký Národný onkologický inštitút (NCI) v rámci informácií o vzťahu medzi fyzickou aktivitou a rakovinou uvádza, že ľudia, ktorí sú najviac fyzicky aktívni, majú o 12 až 21 % nižšie riziko vzniku niektorých typov rakoviny v porovnaní s tými, ktorí sú najmenej aktívni.

Okrem toho, hoci existuje menej výskumov o sedavom životnom štýle a riziku vzniku rakoviny ako tých o vplyve fyzickej aktivity, sedavé správanie ako sedenie, opieranie sa či dlhodobé ležanie (okrem spánku) – môže byť tiež spojené so zvýšeným rizikom vzniku niektorých typov rakoviny, píše NCI.

Podľa správy medzinárodného kolektívu expertov o fyzickej aktivite a riziku rakoviny z roku 2018, ktorú zverejnil Svetový fond pre výskum rakoviny (World Cancer Research Fund International) - výskumná sieť so sídlom v Londýne, ktorá skúma, ako strava, hmotnosť a fyzická aktivita ovplyvňujú riziko vzniku a prežitia rakoviny - existujú presvedčivé dôkazy, že fyzická aktivita znižuje riziko rakoviny hrubého čreva, prsníka (po menopauze) a karcinómu endometria a že vykonávanie fyzickej aktivity s vyššou intenzitou znižuje riziko rakoviny prsníka pred menopauzou a po nej.

Image

Snímka obrazovky zo súhrnu správy expertov o fyzickej aktivite a riziku rakoviny za rok 2018, ktorá bola urobená 6. februára 2023.

Podľa súboru 12 odporúčaní od Európskeho kódexu proti rakovine (ECAC) – (archív), ktorý vypracovala Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) Svetovej zdravotníckej organizácie  (WHO) na podnet Európskej komisie – môže dodržiavanie špecifických odporúčaní zabrániť alebo predísť takmer polovici všetkých úmrtí na rakovinu v Európe.

Odporúčania navrhujú vyhýbať sa fajčeniu a vystavovaniu sa tabakovému dymu. Odporúčajú mať zdravú telesnú hmotnosť, byť fyzicky aktívny, zdravo sa stravovať (konzumovať celozrnné výrobky, zeleninu a ovocie, obmedziť príjem cukru a tukov, červeného mäsa a potravín s vysokým obsahom soli a vyhýbať sa spracovanému mäsu), prestať alebo obmedziť konzumáciu alkoholu, vyhýbať sa slnku a používať ochranu pred ním, vyhýbať sa rakovinotvorným látkam na pracovisku, znížiť vystavenie žiareniam, dojčiť svoje deti, pokiaľ je to možné, očkovať deti proti hepatitíde B a HPV a zúčastňovať sa na organizovaných programoch skríningu rakoviny hrubého čreva, rakoviny prsníka a rakoviny krčka maternice.

Viac  slovenských fact-checkingových článkov o zdraví z dielne AFP nájdete tu.