Odborníci na dezinformácie kritizujú rozhodnutie Mety skoncovať s fact-checkingom v USA

Šéf Mety Mark Zuckerberg oznámil, že jeho spoločnosť sa chce „zbaviť“ svojich overovateľov faktov v Spojených štátoch. Analytici tento krok považujú za snahu priblížiť sa novozvolenému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi (archív).

„Je to veľký krok späť v oblasti moderovania obsahu vo chvíli, keď sa dezinformácie a škodlivý obsah vyvíjajú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým,“ povedal Ross Burley, spoluzakladateľ neziskovej organizácie Centre for Information Resilience (Centrum pre informačnú odolnosť).

Overovanie faktov a výskum dezinformácií je už dlho horúcou témou v mimoriadne polarizovanej politickej atmosfére Spojených štátov (archív). Najmä miestni konzervatívci sa domnievajú, že ide o nástroje na obmedzovanie slobody prejavu a cenzúru pravicového obsahu.

Trumpovi republikáni a jeho spojenec miliardár Elon Musk, ktorý vlastní sieť X (predtým Twitter), svoje sťažnosti v tomto duchu opakujú už dlho.

„Hoci je úsilie o ochranu slobody prejavu nevyhnutné, ak odstránime overovanie faktov bez dôveryhodnej alternatívy, otvorí to bránu pre škodlivejšie naratívy,“ povedal Burley.

Zuckerberg uviedol, že platformy Meta, Facebook a Instagram budú namiesto nezávislých fact-checkerov používať v Spojených štátoch „komunitné poznámky podobne ako na sieti  X“.

Tieto poznámky sú nástrojom na moderovanie obsahu, ktorý umožňuje používateľom siete X pridávať kontext k príspevkom, ktoré považujú za nepravdivé alebo zavádzajúce. Odborníci však opakovane spochybnili jeho účinnosť v boji proti dezinformáciám (archív).

„Zrieknutie sa zodpovednosti“

„Nespoliehali by ste sa predsa len tak na hocikoho, že vám opraví zle tesniaci záchod,“ povedal pre agentúru AFP Michael Wagner z Fakulty žurnalistiky a masovej komunikácie Wisconsinskej univerzity v Madisone. „Meta sa však teraz snaží spoliehať na kohokoľvek, aby zabránila šíreniu dezinformácií na svojich platformách.“

„Požiadať ľudí, aby len tak pro bono dozerali na nepravdivé tvrdenia, ktoré sa objavujú na multimiliardových platformách sociálnych médií spoločnosti Meta, sa rovná zrieknutiu sa spoločenskej zodpovednosti,“ doplnil.

Oznámenie spoločnosti Meta finančne zasiahne nezávislých overovateľov faktov v USA, s ktorými doteraz spolupracovala.

Podľa prieskumu medzinárodnej siete overovateľov faktov (International Fact-Checking Network-IFCN) z roku 2023, ktorého sa zúčastnilo 137 organizácií z desiatok krajín, bol pre nich program spoločnosti Meta spolu s externými grantmi „prevažujúcim zdrojom príjmov“.

Riaditeľka IFCN Angie Holanová uviedla, že rozhodnutie vedenia Meta tiež „poškodí používateľov sociálnych médií, ktorí hľadajú presné a spoľahlivé informácie, aby sa mohli rozhodovať o svojom každodennom živote a o tom, s kým chcú komunikovať“. 

„To, že toto rozhodnutie prichádza v dôsledku vonkajšieho politického tlaku zo strany novej administratívy a jej podporovateľov, je nešťastné,“ dodala Holanová.

Oznámenie spoločnosti Meta naopak potešilo konzervatívnych Trumpových stúpencov, ktorí uvádzali, že tento krok je „pravdepodobne“ reakciou na Trumpove vyhrážky voči spoločnosti a Zuckerbergovi osobne.

Senátorka za americkú republikánsku stranu Marsha Blackburnová napísala na X, že krok spoločnosti Meta je „trik, ako sa vyhnúť regulácii“.

Úlohou novinárov je poskytovať „dodatočné vysvetlenia a kontext“

Aaron Sharockman, výkonný riaditeľ americkej fact-checkingovej organizácie PolitiFact, odmietol tvrdenia, že overovanie faktov je nástrojom na potláčanie slobody prejavu.

Úlohou amerických fact-checkerov je podľa neho poskytovať „dodatočné vysvetlenie a kontext k príspevkom, ktoré podľa zistení novinárov obsahujú dezinformácie“, a je výhradne na rozhodnutí Mety, akým sankciám budú používatelia čeliť.

„Na slobode prejavu je skvelé to, že ľudia môžu nesúhlasiť s akýmkoľvek novinárskym článkom, ktorý uverejníme,“ povedal Sharockman. „Ak sa Meta rozčuľuje, že vytvorila nástroj na cenzúru, mala by sa v prvom rade pozrieť do zrkadla.“

PolitiFact je jedným z prvých partnerov, ktorí v roku 2016 v spolupráci so spoločnosťou Facebook spustili program na overovanie faktov v Spojených štátoch. V rámci neho Meta platí za overovanie faktov na svojich platformách približne 80 organizáciám na celom svete. Patrí medzi ne aj agentúra AFP, ktorá v súčasnosti overuje fakty na Facebooku v 26 jazykoch.

Obsah, ktorý je dnes fact-checkermi posúdený ako „nepravdivý“, je na týchto platformách príslušne označený, aby ho videlo menej ľudí. Ak sa niekto pokúsi takýto príspevok zdieľať, príspevok je doplnený článkom, ktorý vysvetľuje, prečo je zavádzajúci.

„Program nebol v žiadnom prípade dokonalý a overovatelia faktov sa nepochybne v určitom percente označení pomýlili,“ povedal Alexios Mantzarlis, riaditeľ Iniciatívy pre bezpečnosť, dôveru a ochranu na Cornell Tech. „Každému by však malo byť jasné, že Zuckerbergov sľub zbaviť sa overovateľov faktov bol politicky motivovaný,“ dodal.