Mamografia zachraňuje životy a experti sa zhodujú na tom, že je to bezpečná diagnostická procedúra

„Mamografia spôsobuje rakovinu," tvrdí tento príspevok na slovenskom Facebooku, ktorý bol zdieľaný 235-krát. „Prsné tkanivo sa skladá zo zložitých, jemných štruktúr, ako sú kanáliky, mliečne žľazy, tubuly. Rozdrvením všetkých týchto štruktúr naplocho a následným vyžarovaním cez kondenzované tkanivá začína mechanické a chemické poškodenie," tvrdí autorka. Rovnaký text má aj tento príspevok, ktorý zdieľalo 223 používateľov.

Image

Snímky obrazovky nepravdivých príspevkov na Facebooku, ktoré tvrdia, že mamografia spôsobuje rakovinu. Červené krížiky pridala agentúra AFP. Vyhotovené dňa 7. januára 2024.

Podobné tvrdenia sa rozšírili aj v iných jazykoch, vrátane fínštiny, francúzštiny, chorvátšiny a poľštiny.

Podľa odborníkov sú však všetky tieto tvrdenia nepravdivé. Buď sú založené na nesprávne interpretovaných údajoch, alebo sú vecne nesprávne. Zástupcovia zdravotníckych organizácii a rádiológovia pre agentúru AFP potvrdili, že žiadne z týchto tvrdení nemá vecný základ. Všetci tiež uviedli, že mamografické vyšetrenia znižujú úmrtnosť na rakovinu prsníka.

Agentúra AFP podobné nepravdivé tvrdenia o mamografii na slovenskom Facebooku vyvracala už aj v roku 2023. Viac o nich sa dočítate v článku tu.

Kompresia a žiarenie používané pri vyšetreniach sú bezpečné

V príspevkoch na Facebooku z roku 2024 sa tvrdí, že citlivé prsné tkanivo je počas mamografie „rozdrvené naplocho" a následne prechádza rádioaktívnym vyžarovaním, čo je pre pacientky škodlivé. Odborníci pre agentúru AFP však potvrdili, že to tak nie je.

„Vyšetrenie je veľmi rýchle, tlak môže byť na krátku chvíľu nepríjemný, ale zvyčajne nie je bolestivý a nepoškodzuje tkanivo prsníka,“ uviedli pre AFP Anna Sutela and Päivi Rahko, zodpovední za vyšetrenia mamografie vo fínskom súkromnom zdravotníckom zariadení Terveystalo.

Rádiológ Aleksandar Ivković z diagnostického centra Neo-Mag v srbskom Niši uviedol, že tlak 10,4 kPa sa považuje za bezpečný a spôsobuje bolesť asi len u siedmych percent žien. Dodal, že nemá žiadne iné škodlivé následky. „Len pre pripomenutie, sám atmosférický tlak má v priemere 101,454 kPa,“ dodal.

Experti potvrdili, že vyšetrenia ako mamografia používajú bezpečné dávky žiarenia.

„Žiarenie pri mamografii patrí k najnižším spomedzi všetkých lekárskych vyšetrení,“ uviedla pre agentúru AFP Paula Gordon, profesorka na oddelení rádiológie na University of British Columbia v Kanade. „V priebehu desaťročí sa znížilo a dnes je oveľa nižšie ako ,povolená' dávka, ktorú stanovujú organizácie na ochranu pred žiarením. Riziko žiarenia pri mamografickom vyšetrení sa týka najmä žien mladších ako 20 rokov a na účely skríningu je u žien vo veku 40 rokov a viac zanedbateľné. Je podobné žiareniu z prirodzeného zdroja, ktorému sme vystavení len pri živote na úrovni mora počas 7 týždňov,“ dodala.

Podľa správy o žiarení v zdravotníctve, ktorú vydala Karolinska Institutet, prestížna medicínska fakulta vo Švédsku, je človek počas mamografie vystavený celkovej dávke žiarenia predstavujúcej 0,3 milisievertov (mSv). V priemere však človek žijúci vo Švédsku je za rok vystavený celkovo až 3 mSv žiarenia, z toho len 1 mSv pochádza z prírodných zdrojov (archív tu).

„Mamografia je metóda, pri ktorej sa využíva röntgenové žiarenie (röntgenové lúče),“ povedal Ivković. „Táto dávka je príliš nízka na to, aby pozitívne alebo negatívne ovplyvnila tkanivo prsníka. Treba zdôrazniť, že pacientky sú vystavené žiareniu so zámerom zničiť zhubné bunky, nie ich vytvoriť, hoci, samozrejme, v oveľa vyšších dávkach,“ dodal Ivković pre agentúru AFP.

Podľa francúzskeho Národného onkologického inštitútu sa riziko úmrtia na rakovinu spôsobenú ožiarením pohybuje v rozmedzí 1 až 10 prípadov na 100 000 žien, ktoré absolvovali mamografické vyšetrenie každé dva roky počas 10 rokov. Riziko úmrtia v dôsledku vyhýbania sa skríningu je oveľa vyššie (archív tu).

Žena, ktorá by v rámci organizovaného skríningu vo veku 50 až 74 rokov absolvovala 13 mamografických vyšetrení, by bola vystavená celkovo štvrtine žiarenia spôsobeného jedným abdominopelvickým vyšetrením, čo je bežný diagnostický postup, uvádza sa v správe.

Zdravotnícke organizácie odporúčajú pravidelný skríning

V súčasnosti prebieha výskum individualizovaného skríningu rakoviny prsníka, t. j. prispôsobenia mamografického vyšetrenia rizikovým faktorom súvisiacim s rakovinou prsníka u jednotlivých žien (archív tu). Štúdia financovaná EÚ, ktorá prebieha v rokoch 2018 až 2025, testuje túto hypotézu tým, že ženám s vyšším rizikom rakoviny prsníka ponúka častejšie skríningové vyšetrenia a ženám s nižším rizikom menej časté.

Na základe aktuálne dostupných ukončených štúdií a údajov odporúča skupina pre vypracovanie usmernení Európskej komisie pre rakovinu prsníka (ECIBC) mamografiu ako organizovaný skríningový program na včasné odhalenie rakoviny prsníka u žien, ktoré nemajú príznaky (archív tu). ECIBC odporúča skríning každé dva alebo tri roky u žien vo veku 45 až 49 rokov, každé dva roky u žien vo veku 50 až 69 rokov a každé tri roky u žien vo veku 70 až 74 rokov .

V USA používajú Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb odporúčania na skríning rakoviny prsníka (archív) od Pracovnej služby Spojených štátov pre preventívne služby (archív). Pracovná skupina odporúča skríning každé dva roky pre ženy vo veku 40 až 74 rokov, ktoré majú priemerné riziko rakoviny prsníka.

Image

Žena podstupuje mamografiu v Paoli-Calmette Institute v Marseille, vo Francúzsku, dňa 9 októbra 2017. (AFP / ANNE-CHRISTINE POUJOULAT)

Vo Švédsku sú všetky ženy vo veku 40 až 74 rokov pozývané na mamografické vyšetrenie každých 18 až 24 mesiacov v závislosti od veku a regiónu (archív tu). Približne 65 % všetkých prípadov rakoviny prsníka sa zistí prostredníctvom skríningu.