Obchodná dohoda medzi Mercosurom a EÚ ešte nebola podpísaná ani nenadobudla platnosť
- Uverejnené 23. decembra 2024 o 16:44
- Článok prečítate za 11 min
- Autor: Sofia BARRAGAN, Manuela SILVA, Océane CAILLAT, AFP Argentína, AFP Uruguaj, AFP Francúzsko
- Článok preložil/-a Eduard STARKBAUER , AFP Slovensko
Copyright © AFP 2017-2025. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
„EÚ podpísala dohodu o voľnom obchode s latinskoamerickou konfederáciou Mercosur,“ znel text slovenského príspevku na Facebooku z 15. decembra. Príspevkov vyvolávajúcich dojem, že dohoda medzi EÚ a Mercosurom už vstúpila do platnosti, bolo veľa najmä na slovenských účtoch na Telegrame (napríklad tu).
„Šefčovič so skorumpovanou Leyenovou za chrbtom európskych politikov podpísali dohodu o voľnom obchode s juhoamerickými krajinami Mercosur. Výsledkom bude zničenie európskych poľnohospodárov,“ znie ďalší príspevok na Telegrame.Niektoré príspevky usudzujú, že dosiahnutie dohody z Montevidea predstavuje zradu Európskej komisie voči jej členským krajinám.
Podobné príspevky so záverom, že dohoda Mercosuru je už definitívne podpísaná, sa objavili aj v španielčine, portugalčine alebo francúzštine.
Tieto príspevky sú však zavádzajúce, pretože hoci bola medzi oboma blokmi uzavretá dohoda o voľnom obchode, EÚ ju ešte neratifikovala. Pred nadobudnutím platnosti ju ešte musí schváliť Rada Európskej únie, v ktorej sú zastúpené všetky členské štáty, ako aj Európsky parlament.
Hoci o výsledkoch rokovaní medzi zástupcami EÚ a Mercosuru a následnom schvaľovacom procese informovali médiá, niektorým používateľom to nezabránilo, aby ich nesprávne interpretovali alebo zavádzali. Mnohí predpokladali, že dohoda už bola aj podpísaná alebo dokonca už vstúpila do platnosti. Nie je to tak (archív).
Čo je to dohoda medzi EÚ a Mercosurom?
Cieľom dohody, o ktorej sa diskutuje od roku 1999, je odstrániť väčšinu ciel medzi Európskou úniou a krajinami Mercosuru. Pripomeňme, že termín Mercosur vznikol ako skratka pre Spoločný trh Juhu (v španielčine mercado común del sur). Mercosur vznikol v roku 1991 a združuje päť krajín: Brazíliu, Argentínu, Uruguaj, Paraguaj a od roku 2023 aj Bolíviu. Venezuela má od roku 2016 pozastavené členstvo a spolu s Bolíviou je vylúčená z dohody s EÚ (archív).
Nadobudnutie platnosti dohody by malo pre obe strany rôzne dôsledky. Európskej únii, ktorá je už teraz najväčším obchodným partnerom Mercosuru, by dohoda uľahčila najmä vývoz automobilov a liekov. Na druhej strane by dohoda umožnila príslušným juhoamerickým krajinám predávať do Európy najmä mäso, cukor, ryžu, med či sóju.
Marcelo Elizondo, prezident argentínskej komisie Medzinárodnej obchodnej komory (ICC) a poradný člen Argentínskej rady pre medzinárodné vzťahy (CARI), 6. decembra 2024 v e-maile agentúre AFP uviedol, že „dohoda predpokladá, že EÚ postupne zruší clá na 92 % vývozu z Mercosuru (na väčšinu z nich okamžite a na menšinu s odloženým termínom) a na zvyšok predpokladá nezdanené príjmy len v prípade kvót“ (archív tu a tu).
Pokiaľ ide o Mercosur, „clá budú zrušené pre 91 % jeho dovozu z Európskej únie a zvyšných 9 % bude z týchto výhod vylúčených (pretože sa považujú za citlivé výrobky)“, vysvetlil Elizondo. Taktiež sa „odstránia prekážky obchodu so službami medzi oboma blokmi, a juhoamerickým spoločnostiam sa umožní zúčastňovať na verejných zákazkách za rovnakých podmienok“ a prehĺbi sa „záväzok k uľahčeniu obchodu odstránením byrokratických komplikácií dohodnutých v rámci Svetovej obchodnej organizácie“.
Obchodná dohoda bola v minulosti niekoľkokrát odložená. K súčasnej dynamike prispela skutočnosť, že Brazília, Nemecko a Španielsko trvajú na dosiahnutí dohody pred nástupom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA v januári 2025. Jeho návrat do Bieleho domu totiž vyvoláva obavy z colnej vojny (archív).
Prezidentom Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej sa 6. decembra 2024 v uruguajskom Montevideu podarilo na samite Mercosuru uzavrieť dohodu. Pri tejto príležitosti hovorila európska predstaviteľka o „začiatku nového príbehu“, „obojstranne prospešnej dohode“ a „významných výhodách pre spotrebiteľov a podniky“. Počas tlačovej konferencie ubezpečila, že „obavy našich poľnohospodárov“ boli vypočuté (archív tu a tu).
Pokiaľ ide o ostatných európskych lídrov, nemecký premiér Olaf Scholz na svojom profile na X napísal, že po viac ako dvadsiatich rokoch sa „podarilo prekonať hlavnú prekážku dohody“ a „vytvorí sa voľný trh pre viac ako 700 miliónov ľudí“. Španielsky premiér Pedro Sánchez napísal na X o „historickej dohode“ a „hospodárskom moste medzi Európou a Latinskou Amerikou“ (archív tu a tu).
Naopak Francúzsko patrí medzi krajiny, ktoré sa v mene ochrany domáceho poľnohospodárstva postavili proti dohode. Dohoda ostáva podľa slov úradu prezidenta Emmanuela Macrona „v súčasnej podobe neprijateľná“. Francúzsky prezident požaduje najmä to, aby výrobky z krajín Mercosuru spĺňali rovnaké environmentálne a zdravotné normy ako tie, ktoré platia v EÚ a zabránilo sa tak „nekalej konkurencii“.
„Európska komisia ukončila rokovania s Mercosurom, čo je v jej kompetencii, ale dohoda nebola podpísaná ani ratifikovaná. Takže to nie je koniec príbehu. Dohoda s Mercosurom nevstúpila do platnosti,“ zdôraznil Elyzejský palác v tlačovom vyhlásení (archív).
Svoje výhrady prostredníctvom premiérky Giorgie Meloniovej vyjadrilo aj Taliansko. „Dohoda medzi EÚ a Mercosurom musí ponúknuť konkrétne záruky a príležitosti rastu aj európskemu poľnohospodárskemu sektoru, ktorého ziskovosť a konkurencieschopnosť boli v predchádzajúcich rokoch podkopané,“ uviedla (archív). „Ak nedôjde k tejto zásadnej obnove rovnováhy, podpora Talianska bude chýbať, pretože sme presvedčení, že dohoda EÚ so združením Mercosur musí priniesť výhody všetkým a nielen niektorým,“ dodala Meloniová.
Poľsko prostredníctvom premiéra Donalda Tuska tiež vyjadrilo svoj nesúhlas so súčasnou podobou dohody už v novembri (archív). „Neprijmeme túto podobu dohody o voľnom obchode s juhoamerickými štátmi, teda skupinou Mercosur,“ povedal premiér Tusk. Jeho vláda tiež schválila oficiálne vyhlásenie, v ktorom súčasnú podobu dohody odmieta. Donald Tusk svoj postoj odôvodňuje obavami o poľských poľnohospodárov a bezpečnosť poľnohospodárskych výrobkov (archív).
Proces schvaľovania bude dlhý a jeho výsledok je teraz neistý
Práve odpor niektorých členských štátov predstavuje významnú prekážku v procese ratifikácie dohody. Po dosiahnutí politickej dohody medzi Mercosurom a Európskou komisiou v Montevideu tak osud projektu nie je hotovou vecou (archív).
„Rokovania sú uzavreté, text je uzavretý, ale nie je podpísaný,“ uviedol pre agentúru AFP uruguajský doktor medzinárodných vzťahov Ignacio Bartesaghi.
Naposledy bola politická dohoda medzi EÚ a Mercosurom dosiahnutá v júni 2019, ale pre nesúhlas Francúzska bolo jej konečné prijatie zablokované (archív). Ignacio Bartesaghi preto vyzýva na opatrnosť, pokiaľ ide o budúcnosť aktuálnej dohody. „Musíme byť opatrní, pretože takéto oslavy sme tu už mali v roku 2019,“ zdôraznil a poukázal na rozdiel v kontexte. „Francúzsko malo v opozícii väčšiu moc ako dnes a záujmy Európskej komisie boli iné,“ zdôraznil.
Hoci podľa európskych zmlúv je Európska komisia jediným vyjednávačom obchodných dohôd v mene 27 členských štátov EÚ, podpísané texty musia prejsť prísne definovaným ratifikačným procesom (archív).
Text musí najprv prejsť právnym procesom a musí byť preložený do jazykov všetkých členských štátov Mercosuru a Európskej únie, ktorá potom začne proces rozhodovania o tom, či dohodu podpíše alebo nie.
Ak má byť text definitívne prijatý, musí prejsť ratifikačným procesom medzinárodných dohôd, ktoré, ako sa uvádza v článku 218 Zmluvy o fungovaní EÚ, dojednáva v mene EÚ Európska komisia (archív tu a tu).
Ratifikácia si vyžaduje schválenie Radou EÚ, ktorá zastupuje všetkých 27 členských štátov, tzv. kvalifikovanou väčšinou (archív tu). To znamená, že návrh bude prijatý, ak ho podporí aspoň 55 % členských štátov, a teda 15 z 27 krajín. Zároveň musí byť splnená podmienka, že tieto krajiny predstavujú aspoň 65 % obyvateľstva Únie.
Podmienka zastúpenia 65 % obyvateľstva však bude platiť len vtedy, ak sa vytvorí blokujúca menšina, čo si vyžaduje aspoň štyri krajiny Rady EÚ. Ak teda budú menej ako štyria členovia Rady EÚ hlasovať proti, percento obyvateľstva tvorené členskými štátmi hlasujúcimi za bude pre vytvorenie kvalifikovanej väčšiny irelevantné (archív).
Ak dohoda prejde Radou EÚ, ratifikačný proces sa presunie do Európskeho parlamentu, v ktorom bude stačiť jednoduchá nadpolovičná väčšina poslancov.
V prípade dohody medzi EÚ a Mercosurom by sa do procesu schvaľovania mohla pridať aj tretia fáza. Dôvodom je skutočnosť, že dohoda medzi EÚ a Mercosurom patrí do oblasti tzv. zdieľaných právomocí, keďže sa týka prvkov vnútroštátnych právomocí, najmä ochrany investícií špecifických pre členské štáty (archív).
Zmluvnými stranami sa teda okrem samotnej EÚ môžu stať aj jej členské štáty. V dôsledku tejto zásady by dohoda musela byť ratifikovaná súčasne „a úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov národnými parlamentmi“, uvádza sa na internetovej stránke Európskej únie (archív).
Ak by sa dohoda dostala do tejto fázy ratifikácie, na zablokovanie textu ako celku by stačilo odmietnutie jediného národného parlamentu. K zablokovaniu dohody by tak došlo s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote. V novembri 2024 totiž francúzske Národné zhromaždenie aj Senát v konzultačnom hlasovaní schválili nesúhlas vlády s dohodou medzi EÚ a Mercosurom „v jej súčasnej podobe“, čo predznamenáva pravdepodobné zamietnutie v prípade, ak im bude text predložený na ratifikáciu (archív).
Riskantná perspektíva ratifikácie by mohla európsku exekutívu primäť k rozdeleniu textu dohody na dve časti, z ktorých jedna by bola výlučne obchodná, a teda by spadala do výlučnej právomoci EÚ. Na jej schválenie by potom stačilo prijatie kvalifikovanou väčšinou členských štátov a väčšinou poslancov Európskeho parlamentu (archív). Túto možnosť už odsúdilo Francúzsko, ktoré sa obáva straty svojho práva veta.
Odmietnutie dohody je stále možné
Európska komisia zatiaľ neoznámila rozhodnutie o tom, či text rozdelí na dve časti ešte pred tým, ako sa dostane do Rady EÚ. „Právny základ akejkoľvek konečnej dohody medzi EÚ a Mercosurom sa určí po posúdení výsledkov rokovaní,“ uvádza sa na webovej stránke Európskej komisie (archív).
Aj keď bude text rozdelený, ani schválenie v Rade EÚ kvalifikovanou väčšinou nie je vopred isté. Francúzsko môže dúfať, že sa mu podarí zmobilizovať ďalšie tri krajiny, ktoré spolu vytvoria blokujúcu menšinu predstavujúcu viac ako 35 % obyvateľstva EÚ. Podľa súčasných stanovísk by mohlo počítať so spoluprácou Rakúska, Holandska, Írska, Talianska aj Poľska (archív).
„Je úplne jasné, že naše poľnohospodárske odvetvia nebudú obetované merkantilizmu minulého storočia,“ vyhlásil Emmanuel Macron spolu s poľským premiérom Donaldom Tuskom počas návštevy Varšavy 12. decembra 2024.
Ak prejde rozdelený či celistvý text hlasovaním v Rade EÚ, bude musieť čeliť Európskemu parlamentu, v ktorom sú poslanci v tejto otázke hlboko rozdelení.
Odpor potravinárskych komôr a farmárov naprieč Európou
Európski poľnohospodári dohodu často nahlas odsudzujú. Proti dohode s Mercosurom sa stavajú aj agropotravinárske komory krajín Vyšehradskej štvorky, teda Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska. Na spoločnom stretnutí po dohode v Montevideu pripustili, že sa tiež pridajú k protestným akciám doma aj v Bruseli (archív).
Potravinári z regiónu V4 sa tak pridali k odmietavému postoju Copa-Cogeca, európskej organizácie hlavných poľnohospodárskych odborových zväzov. Tá v prípade ratifikácie dohody v oficiálnom vyhlásení varovala pred „ďalekosiahlymi dôsledkami“ pre rodinné poľnohospodárstvo v celej Európskej únii a vyzvala členské štáty EÚ a Európsky parlament, aby sa „zmobilizovali proti tejto dohode“. „Európska komisia vyslala katastrofálny odkaz miliónom poľnohospodárov v celej Európe,“ uviedol vo vyhlásení predseda COPA Massimiliano Giansanti (archív tu a tu).
Robert Fico obhajuje dohodu s Mercosurom
Slovensko sa však prostredníctvom svojho premiéra Roberta Fica postavilo za dohodu. Robert Fico svoj postoj jasne vyjadril počas decembrovej návštevy Brazílie, ktorá podľa neho mala „tri styčné témy“: obranný priemysel, spoluprácu v automobilovom priemysle a jadrovú energetiku (archív).
Na tlačovej konferencii v Brazílii po rokovaní s brazílskym viceprezidentom Geraldom Alckminom o dohode Mercosuru Fico povedal: „Závery z Montevidea sú pre nás vítané. Podporujeme ich a budeme presviedčať každého v rámci EÚ, že táto dohoda je to najlepšie, čo sa mohlo stať pre celú EÚ a určite aj pre krajiny tohto regiónu" (archív).
Otázky týkajúce sa Európskej únie a jej zložitých rozhodovacích postupov sú často predmetom nepravdivých alebo zavádzajúcich tvrdení na sociálnych sieťach. Agentúra AFP už na túto tému uverejnila niekoľko fact-checkingových článkov v slovenčine, ktoré nájdete tu alebo tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás