Potraviny obsahujúce zložky hmyzu musia byť v EÚ jasne označené, na sociálnych sieťach sa šíria nepravdy
- Tento článok je viac ako rok starý.
- Uverejnené 3. marca 2023 o 12:55
- Článok prečítate za 9 min
- Autor: Rossen BOSSEV, Nathan GALLO, Anna HOLLINGSWORTH, AFP Francúzsko, AFP Bulharsko
- Článok preložil/-a Robert BARCA
Copyright © AFP 2017-2025. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
„2023 – Ľudia budú teraz jesť hmyz Od nového roku 2023 EÚ povolila pridávanie hmyzu (domáce cvrčky) do pečiva, cestovín a iných polotovarov 'pre širokú verejnosť',“ píše sa v zavádzajúcom slovenskom príspevku z 18. januára 2023. Píše sa v ňom tiež, že údajne podľa Európskej komisie by nemali „existovať žiadne špeciálne požiadavky“ na označovanie možných alergických reakcií na obaloch výrobkov. Takisto sa v ňom nepravdivo tvrdí, že na zozname ingrediencií sa bude uvádzať len latinský názov pre cvrčky.
Podobné tvrdenia sa objavili aj v iných jazykoch, napríklad vo francúzštine, nemčine či bulharčine.
V skutočnosti však Európska komisia od výrobcov vyžaduje, aby uvádzali jednak prítomnosť hmyzu v potravinových produktoch, a taktiež aj jeho alergénnu povahu.
Tieto nepravdivé tvrdenia sú súčasťou dlhodobého dezinformačného naratívu o tom, že „globálne elity“ od Ursuly von der Leyen až po Billa Gatesa by chceli prinútiť obyvateľstvo jesť hmyz.
Agentúra AFP už v minulosti vyvrátila viaceré nepravdivé tvrdenia o konzumácii hmyzu, napríklad tu alebo tu.
Potraviny na báze hmyzu sa považujú za jedno z riešení na uživenie rastúcej svetovej populácie, keďže nároky na produkciu potravín neustále rastú. V tomto článku Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa uvádza, že jedlý hmyz môže pomôcť zlepšiť výživu a potravinovú bezpečnosť, vytvoriť nové možnosti obživy a podporiť udržateľné poľnohospodárske systémy.
Čo schválila Európska komisia?
V januári 2023 boli v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené dve nové nariadenia týkajúce sa povoľovanie umiestnenia výrobkov z hmyzu na trh. Prvým z nich, z 3. januára 2023, bolo povolené uvedenie „čiastočne odtučneného prášku“ zo svrčkov domácich, v dokumente uvádzaných aj pod latinským názvom Acheta domesticus, na trh EÚ ako „novej potraviny“ a jeho používanie ako zložky v rôznych potravinárskych výrobkoch.
Druhé povolenie z 5. januára 2023 povoľuje uvádzať na trh mrazené, pastové, sušené a práškové formy lariev Alphitobius diaperinus alebo tzv. potemníka stajňového, známych aj ako „menšie múčne červy“, ktoré sú tiež kategorizované ako nová potravina, na použitie v potravinových výrobkoch a potravinových doplnkoch.
Nejde o prvé povolenia, ktoré EÚ vydala pre výrobky z hmyzu. Iné zložky získané z lariev potemníka, kobyliek a cvrčkov dostali zelenú ako nové potraviny už v minulosti.
Podľa internetovej stránky EK sú nové potraviny „definované ako potraviny, ktoré neboli vo významnej miere konzumované ľuďmi v EÚ pred 15. májom 1997“, keď vstúpilo do platnosti prvé nariadenie o nových potravinách. Na webovej stránke sa uvádza, že nové potraviny musia byť „bezpečné pre spotrebiteľov“ a „riadne označené, aby neuvádzali spotrebiteľov do omylu“.
Ako je vysvetlené na tejto stránke EK s otázkami a odpoveďami o nedávnych povoleniach v časti „Prečo schvaľujeme potraviny z hmyzu?“, nové potraviny musí okrem členských štátov schváliť aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý je zodpovedný za hodnotenie bezpečnosti každého výrobku pred jeho uvedením na trh. V oboch nových povoleniach sa skutočne uvádza, že úrad EFSA zistil, že zložky získané z larvy potemníka a cvrčkov domových sú „bezpečné za navrhovaných podmienok použitia a úrovne použitia“.
Agentúra AFP už v minulosti vyvrátila zavádzajúce tvrdenia o vplyve jedlého hmyzu na zdravie napríklad v češtine, angličtine a rumunčine.
Prítomnosť hmyzu musí byť na potravinách riadne označená, uvádza sa v dokumentoch EÚ
Tvrdenia šírené na internete prekrucujú podmienky stanovené v nových povoleniach týkajúcich sa výrobkov z hmyzu.
Na konci oboch povolení uverejnených v Úradnom vestníku EÚ sa nachádza príloha, ktorá obsahuje dve tabuľky. V prvej tabuľke sú uvedené požiadavky na označovanie nových potravín a obsahuje stĺpec s označením: „Ďalšie špecifické požiadavky na označovanie“.
V bode 1 stĺpca sa uvádza, ako by sa mali nové potraviny označovať na etiketách, pričom uvádzajú, že prítomnosť hmyzu má byť explicitne uvedená. V prípade cvrčkov tento bod hovorí: „Názov novej potraviny na označení potravín, ktoré ju obsahujú, je „čiastočne odtučnený prášok zo svrčka domového Acheta domesticus.“
Pri larve potemníka sa v bode 1 uvádza: „Názov novej potraviny na označení potravín, ktoré ju obsahujú, je „Mrazené/pastové formy larvy Alphitobius diaperinus larvae (potemník stajňový)“ alebo „Sušené/práškové formy larvy Alphitobius diaperinus larvae (potemník stajňový)“ v závislosti od použitej formy.
Tvrdenia, že zložky budú uvedené len pod latinskými názvami, sú preto nepravdivé.
V oboch stĺpcoch sa ďalej uvádza, že na etiketách potravín obsahujúcich nové potraviny „sa musí uviesť informácia, že táto zložka môže vyvolať alergické reakcie u spotrebiteľov so známymi alergiami na kôrovce, mäkkýše a výrobky z nich, ako aj na prachové roztoče. Táto informácia sa musí uviesť v tesnej blízkosti zoznamu zložiek“.
V týchto dvoch nariadeniach sa uvádzajú aj jasné pravidlá označovania výrobkov, podľa ktorých musia výrobcovia uvádzať názov týchto potravín v latinčine aj slovenčine. Nižšie prikladáme snímky príslušných častí nariadení:
Hovorca Európskej komisie Stefan de Keersmaecker 1. februára 2023 pre agentúru AFP potvrdil, že tieto zložky musia byť uvedené na etiketách potravín a že vyhlásenie o možných alergických reakciách pre spotrebiteľov s uvedenými alergiami je povinné.
Aké boli zistenia týkajúce sa možnosti vzniku alergických reakcií?
Správy EFSA o prášku z odtučneného cvrčka domáceho a o výrobkoch z lariev potemníka nájdete tu a tu. Autori oboch správ dospeli k záveru, že odhliadnuc od potenciálnej alergénnosti je táto „NF (nová potravina) bezpečná pri navrhovaných použitiach a úrovniach použitia“.
Obe správy EFSA upozorňujú na možnosť, že zložky môžu spôsobovať alergické reakcie, čo je uvedené v povoleniach aj na webovej stránke EK.
Ako sa vysvetľuje v otázkach a odpovediach EK, v povoleniach sa stanovujú požiadavky na označovanie, pretože EFSA dospel k záveru, že „konzumácia hodnotených hmyzích bielkovín môže potenciálne viesť k alergickým reakciám“.
„Môže sa to týkať najmä osôb s už existujúcou alergiou na kôrovce, roztoče a v niektorých prípadoch na mäkkýše. Okrem toho sa alergény z krmiva (napr. lepok) môžu dostať do skonzumovaného hmyzu. Povolenie tejto novej potraviny preto objasňuje túto otázku a stanovuje osobitné požiadavky na označovanie týkajúce sa alergénnosti,“ dodáva.
Príkladom takýchto informácií je online opis tejto proteínovej tyčinky na báze hmyzu predávanej v Európe, kde sa v časti alergény uvádza, že „ľudia alergickí na mäkkýše a/alebo roztoče môžu mať alergickú reakciu na konzumáciu hmyzu“.
V dokumentoch o povolení týchto dvoch nových potravín sa však uvádza, že hoci bielkoviny v nich obsiahnuté môžu vyvolať alergické reakcie, je potrebné vykonať ďalší výskum, pokiaľ ide o rozsah ich alergénnosti. Keďže súčasný výskum nie je jednoznačný, pokiaľ ide o rozsah, v akom by tieto potraviny mohli vyvolať alergickú reakciu, v dokumentoch sa uvádza, že „neexistujú žiadne osobitné požiadavky na označovanie“, ktoré by ich spájali s vyvolávaním „primárnej senzibilizácie“.
V súčasnosti musí byť v EÚ na etiketách potravín zo zákona uvedených 14 hlavných potravinových alergénov.
Chitín nie je hrozbou pre ľudské zdravie
V niektorých ďalších príspevkoch sa tvrdilo, že hmyz je pre ľudí nestráviteľný a že ohrozuje ľudské zdravie kvôli prítomnosti chitínu okrem iného áj preto, že tento spôsobuje rakovinu a iné choroby.
Chitín je po celulóze druhým najbežnejším polysacharidom vyskytujúcim sa voľne v prírode. Je súčasťou napríklad exoskeletu hmyzu, ale môžeme ho nájsť aj u kôrovcov, húb, baktérií, kvasiniek či rias. Možno ho používať ako hnojivo či prísadu do potravín, a využíva sa aj na lekárske účely.
Podľa odborníkov nepotvrdzuje vedecká literatúra o chitíne tvrdenie, že by táto látka mohla u ľudí vyvolať náchylnosť k rakovine.
Nemecká spoločnosť pre výskum rakoviny (DKG) v odpovedi na otázku agentúry AFP z 12. septembra 2022 uviedla: „Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) ani Svetový fond pre výskum rakoviny (WCRF) neklasifikujú konzumáciu hmyzu a chitínu ako karcinogénnu. Prvotné vyhľadávanie vedeckých štúdií o rakovine a konzumácii chitínu v databázach PubMed a Embase nenašlo žiadne dôkazy o možnej súvislosti.“
V roku 2010 EFSA označil chitín za bezpečnú prísadu do potravín , a to za presne stanovených podmienok použitia pri navrhovanom množstve spotreby. Hovorca úradu Edward Bray nám v e-maile 3. februára 2023 povedal: „Pri posudzovaní žiadostí o uznanie hmyzu ako potraviny zatiaľ neboli vznesené žiadne obavy ohľadom genotoxicity alebo rakoviny.“
Mareike Janiak , hlavná autorka štúdie o chitinázových génoch (ktoré kódujú enzýmy degradujúce chitín) publikovanej v časopise Molecular Biology and Evolution v roku 2018, uviedla, že hoci chitín nie je úplne stráviteľný, nie je škodlivý pre ľudské telo.
„Biológovia sa už dlho domnievajú, že cicavce neprodukujú enzým, ktorý by dokázal chitín rozložiť. To však neznamená, že by hmyz nemohol byť spracovaný v črevách,“ uviedla v e-maile pre AFP.
Viac o nepravdivých tvrdeniach týkajúcich sa chitínu, ktoré sa šírili na sociálnych sieťach, sme napísali tu.
Hmyz konzumuje tretina svetovej populácie
Podľa článku výskumníkov z univerzity v Tampere týkajúcehom sa potravín na báze hmyzu približne tretina svetovej populácie konzumuje produkty z hmyzu.
V článku je vysvetlené, že po tom, ako v roku 2017 dostali vo Fínsku zelenú potraviny obsahujúce múčne červy a cvrčkov domácich, nastal okolo potravín s hmyzom veľký rozruch a na pultoch obchodov sa objavili výrobky ako chlieb s cvrčkami. Nadšenie však trvalo krátko, čo výskumníci pripisujú tomu, že ľudia nie sú na hmyz ako potravinu zvyknutí, ako aj tomu, že podobné trendy nemajú zväčša dlhé trvanie.
Výskumníci, s ktorými sme sa v článku rozprávali, poznamenávajú, že potraviny na báze hmyzu sa stále môžu stať bežným produktom, pretože všeobecné poznatky o výživových a environmentálnych výhodách rastú a ceny výrobkov na báze hmyzu klesajú.
Správa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo z roku 2021 opisuje hmyz ako „perspektívnu možnosť, ako pomôcť vyriešiť problémy s nedostatkom potravín v súvislosti s rastom svetovej populácie bez toho, že by zároveň došlo k poškodzovaniu životného prostredia“. Správa však tiež zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o zaistenie bezpečnosti potravín pri produkcii a konzumácii jedlého hmyzu, aby sa predišlo alergénnym, biologickým, chemickým alebo fyzikálnym rizikám.
„V porovnaní so živočíšnymi produktmi je hmyz veľmi cenným nutričným zdrojom energie,“ stojí na webe českého Informačného centra bezpečnosti potravín.
V článku z roku 2020 publikovanom v časopise NFS sa tiež uvádza: „Skutočnosť, že jedlý hmyz vykazuje rýchlejší rast, vyššiu schopnosť premeny na potravinu a vyžaduje menej zdrojov na chov v porovnaní s hospodárskymi zvieratami, by z neho mala urobiť atraktívny zdroj kvalitnejších potravín, najmä pre chudobné vidiecke obyvateľstvo rozvojových krajín“.
Zároveň však upozorňuje, že vedecká literatúra je v tomto ohľade stále obmedzená. „Potrebujeme ďalší výskum, aby bolo možné pochopiť riziká spojené s ich konzumáciou a chrániť tak zdravie spotrebiteľov,“ uzatvára článok.
Gastronomický sprievodca Michelin odporúča zistiť si pôvod hmyzu a pred konzumáciou ho dobre tepelne upraviť, rovnako ako akúkoľvek inú potravinu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás