Toto video neukazuje „trh s otrokmi“ v Sýrii v roku 2024, ale demonštráciu v Londýne z roku 2014

„Po páde Assadovho ,diktátorského' režimu prišiel v Sýrii nový poriadok – trh s otrokmi,“ píše slovenský používateľ vo facebookovom príspevku z 21. decembra, ktorý sa dočkal vyše tisíc videní a desiatok zdieľaní.

Používateľ svoje slová ilustruje 23-sekundovým videom. Vidíme na ňom ženy v závojoch nikáb, zakrývajúcich všetko okrem ich očí. Ruky žien sú pritom v reťaziach, ktoré držia muži stojaci nad nimi. Jeden z nich so šatkou na hlave a megafónom v ruke vyhlasuje: „Máme jezídske ženy, máme kurdské ženy a máme kresťanky“. Scéna pripomína licitovanie na trhu, na ktorom predajca vyzýva zúčastnených k nákupu.

Iný príspevok na Facebooku z 22. decembra 2024 videlo vyše 6 000 ľudí a 130 ho zdieľalo. Slovenské príspevky na Facebooku majú spoločné to, že údajne dražené ženy majú štatút „sexuálnych otrokýň“.

Rovnaké krátke video spolu s textmi naznačujúcimi, že ide o zobrazenie aktuálneho vývoja v Sýrii, bolo na Slovensku viackrát zdieľané aj na Telegrame napríklad tu, tu alebo tu.

Image

Snímky obrazovky publikácií urobené 2. januára 2024, červené krížiky pridala agentúra AFP.

Na Facebooku sme ho v decembri 2024 zaznamenali aj v iných jazykoch vrátane španielčiny, francúzštiny, gréčtiny či taliančiny.

Kontext, do ktorého zábery zasadili používatelia sociálnych sietí, je pritom celkom odlišný ako ten, v ktorom pôvodne vznikli. Sprievodné texty v príspevkoch sú preto nepravdivé. Z analýzy záberov, ktorú uskutočnila agentúra AFP, pochádza video z protestného happeningu, ktoré počas demonštrácie v Londýne v roku 2014 zorganizovali kurdskí aktivisti.

Protest z roku 2014

Vďaka pokročilému vyhľadávaniu kľúčových slov použitých vo videu sme sa dozvedeli viac o kontexte aj obsahu pôvodného videa. Po zadaní slov „Kurdish“ (kurdský), „Christian“ (kresťanský), „women“ (ženy), „sex“ (sex) a „slave“ (otrok) do vyhľadávača Google sme narazili na článok amerického magazínu Newsweek, uverejnený 15. októbra 2014 (archív).

Na jednej z fotografií v článku vidieť niekoľko podobností so zábermi, ktoré sa od decembra 2024 šíria na sociálnych sieťach. Predovšetkým na jednej z nich nachádzame rovnakého muža v  zelenej bunde, so sivou šatkou na hlave a červeno-bielym megafónom pred ústami. V pozadí rozpoznávame aj muža v bielej šatke a hnedej bunde ako aj kľačiace ženy v čiernych nikáboch. Rovnako sa zhodujú aj architektonické prvky.

Image

Porovnanie medzi zábermi zo zdieľaného videa a staršou fotografiou zo stránky Newsweek z 27. decembra 2024. Farebné rámiky pridala agentúra AFP.

Podľa popisu pod fotografiou na stránke Newsweeku bola snímka v článku vyhotovená 14. októbra 2014 pred budovou parlamentu v Londýne vo Westminsterskom paláci. V článku sa uvádza, že v tento deň usporiadali kurdskí aktivisti v centre britskej metropoly symbolický „trh s otrokmi“, za účelom „upozornenia na otrocké praktiky Islamského štátu“.

V súvislosti s touto demonštráciou z októbra 2014 uverejnila články s fotografiami aj webová stránka BBC či anglická verzia Huffpost (archív tu a tu).

Inscenovanú dražbu otrokov podľa BBC uskutočnili kurdskí aktivisti patriaci do skupiny s názvom Compassion 4 Kurdistan (Súcit pre Kurdistan). Okrem Westminsterského paláca predviedla skupina happening aj pred inými ľahko rozpoznateľnými londýnskymi pamiatkami.

Fakt, že 23-sekundový úryvok pochádza spred britského parlamentu dokazuje pohľad do Google Street View. Pri porovnaní videa a záberov platformy dokážeme identifikovať predovšetkým dva výrazné architektonické prvky: najmä vzory kovového plotu okolo paláca či kamenné piliere.

Agentúre AFP sa nepodarilo potvrdiť presné miesto zobrazené na videu, keďže konštrukcia zábradlia a stĺpov v rovnakom štýle sa opakuje popri celej rozsiahlej budove.

Množstvo jednoznačných zhôd pri oblečení aktérov a architektonických prvkov dovoľuje s určitosťou tvrdiť, že predmetné video nebolo natočené v Sýrii po zvrhnutí Bašára Asada, ale v Londýne neďaleko Westminsterského paláca počas protestu v roku 2014.

Nie je to pritom prvýkrát, čo boli tieto zábery vytrhnuté z kontextu. V roku 2021 factcheckerský tím AFP v Spojených štátoch uverejnil článok, ktorým poukázal na použitie záberov v príspevkoch, ktoré mali údajne zobrazovať členov Talibanu v Afganistane.

Obete otroctva z radov menšín

Hoci predmetné zábery preukázateľne nezobrazujú priebeh dražby otrokov v Sýrii, obchodovanie s ľuďmi sa v krajine počas ostatných rokov stalo pre niektoré etnické a náboženské menšiny reálnou hrozbou. Mnohé ženy pochádzajúce z menšinových sú pritom skutočne nútené stať sa sexuálnymi otrokyňami.

V roku 2016 sa v správe Organizácie Spojených národov s názvom „Prišli, aby ničili: zločiny Islamského štátu v Iraku a Sýrii proti jezídom“ o týchto činoch prehlasuje, že je ich možné prirovnať ku „genocíde“(archív).

Hoci sa nová sýrska vláda tvorená koalíciou ozbrojených skupín od prevzatia moci zo začiatku decembra 2024 snaží uisťovať menšiny v krajine traumatizovanej 13 rokmi ničivej občianskej vojny, v prípade predstaviteľov menšín zostáva ostražitosť na dennom poriadku. Podľa agentúry OSN pre migráciu (IOM) existujú dôkazy, že príslušníci náboženských menšín utiekli počas decembra 2024 z krajiny zo strachu pred potenciálnymi hrozbami. Osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Geir Pedersen skonštatoval nutnosť konkrétnych krokov vedúcich k inkluzívnej politickej transformácii (archív tu, tu a tu).

V súvislosti s pádom Bašára Asada sa na sociálnych sieťach šírili mnohé nepravdivé či zavádzajúce tvrdenia. Factcheckingové tímy AFP už v angličtine vyvrátili údajnú prvú fotografiu prezidenta Asada po úteku do Moskvy či inú, ktorá mala zobrazovať väzňa z väzenia Saydnaya, no v skutočnosti pochádzala z múzea vo Vietname.