Zatykač Medzinárodného trestného súdu na Putina je platný, pretože Ukrajina uznala jeho jurisdikciu pre zločiny spáchané na jej území

  • Tento článok je viac ako rok starý.
  • Uverejnené 21. apríla 2023 o 17:03
  • Článok prečítate za 10 min
  • Autor: Robert BARCA, AFP Slovensko
Medzinárodný trestný súd vydal 17. marca 2023 zatykač na Vladimira Putina a jeho komisárku pre práva detí kvôli stíhaniu z vojnového zločinu neoprávnených presunov ukrajinských detí do Ruska. Krátko nato však stovky slovenských používateľov zdieľali virálne video, podľa ktorého má byť tento zatykač neplatný, pričom má ísť iba o „divadlo pre plebs“, keďže Rusko ani Ukrajina nie sú zmluvnými štátmi Medzinárodného trestného súdu. Ako však agentúre AFP potvrdili experti na medzinárodné právo, takéto tvrdenie je nepresné a zavádzajúce. Napriek tomu, že Ukrajina nie je zmluvným štátom, prijala jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu pre prípady vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy spáchané na jej území od novembra 2013. Ak by Putin a jeho komisárka pre práva detí vstúpili do ktorejkoľvek krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Medzinárodného trestného súdu, hrozilo by im zatknutie.

Viac ako 1 600 používateľov Facebooku zdieľalo video, na ktorom po slovensky hovorí do kamery žena, ktorá tvrdí, že zatykač na Vladimira Putina a Mariu Ľvovu-Belovú vydaný Medzinárodným trestným súdom (International Criminal Court, ICC, pozn. red.) je neplatný a označuje ho za „divadlo pre hlúpy plebs“. Kremeľ uviedol, že rozhodnutia súdu považuje za právne „neplatné“, pretože neuznáva jeho jurisdikciu.

Video bolo zverejnené na Facebooku 18. marca 2023, deň po tom, ako Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na prezidenta Ruskej federácie a komisárku ruského prezidenta pre práva detí na základe obvinení zo spáchania vojnového zločinu deportácie detí.

„Ukrajinci ani Ruská federácia vlastne nemôžu sa nijako odvolávať na Medzinárodný trestný súd ani na vyšetrovanie, pretože ani Ukrajina ani Ruská federácia nie sú zmluvnými štátmi Medzinárodného trestného súdu v Haagu,“ hovorí žena vo videu.

„(...) Je to na smiech, pretože medzinárodný trestný súd nemôže implementovať nič takéto, keď nemáte podpísanú zmluvu,“ tvrdí žena o zatykači pre úradujúceho prezidenta členského štátu Bezpečnostnej rady OSN, čo je zo strany ICC celkom bezprecedentný krok.

Image
Snímka zavádzajúceho FB príspevku vyhotovená 28. marca 2023

Je pravda, že ani Ukrajina, ani Rusko nie sú zmluvnou stranou tzv. Rímskeho štatútu, na základe ktorého bol Medzinárodný trestný súd zriadený a ktorý bol prvýkrát podpísaný v roku 1998 a nadobudol platnosť v roku 2002.

To však nie je celá pravda. Ako agentúre AFP vysvetlili odborníci na medzinárodné právo a ako uviedol predseda haagskeho súdu Piotr Hofmański, Ukrajina prijala jurisdikciu ICC dvakrát. Okrem toho viac ako 40 členských štátov, ktoré sú signatármi štatútu, formálne podalo podnet na Medzinárodný trestný súd o prešetrenie podozrení z vojnových zločinov, vďaka čomu mohol prokurátor súdu zahájiť vyšetrovanie. Zatykač je preto platný a bezpečnostné zložky by na základe neho mohli konať, ak by Putin a Ľvova-Belova vstúpili na územie štátu, ktorý je zmluvnou stranou Medzinárodného trestného súdu.

Žena vo videu tiež hovorí, ako vraj mainstreamové médiá neinformujú o tom, že USA taktiež nie sú zmluvnou stranou Medzinárodného trestného súdu, alebo že médiá nepokrývali skutočnosť, že USA v minulosti uvalili sankcie na predstaviteľov súdu. „Kuriatka, je i taká vec, že Spojené štáty americké vydali na niektorých sudcov Medzinárodného trestného súdu také mini embargá… no, je dobré si to dohľadať proste,“ hovorí žena, pričom má pravdepodobne na mysli sankcie uvalené Spojenými štátmi na dvoch úradníkov tohto súdu v roku 2020.

Slovenské aj zahraničné médiá (vrátane AFP) však v tom čase informovali o tom, že vtedajší prezident Donald Trump nariadil sankcie voči úradníkom Medzinárodného trestného súdu, ktorí stíhali amerických vojakov, keď sa tribunál zaoberal obvineniami z vojnových zločinov v Afganistane. Rozsiahlo o sankciách informovali a apelovali za ich zrušenie aj medzinárodné ľudskoprávne organizácie ako Human Rights Watch alebo Amnesty International. Sankcie zrušil v apríli 2021 americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken po tom, ako do funkcie nastúpil prezident Joe Biden.

Pôvod videa

Predmetné video, ktoré si na Facebooku pozrelo takmer 80 000 ľudí, bolo pôvodne zverejnené na TikTok kanáli „@openworldfoundation“ 18. marca 2023, ale neskôr bolo z tohto kanála vymazané.

Na tomto kanáli, ktorý má viac ako 5 000 sledovateľov, môžeme vidieť desiatky videí s tou istou ženou hovoriacou do kamery. Témami jej videí sú najmä kryptomeny, svetová politika, medzinárodné vzťahy či vojna na Ukrajine.

Hľadali sme aj ďalšie stopy, pričom sme narazili na pridruženú webovú stránku „openworldfoundation.sk“, ktorá má na svojej domovskej stránke uvedené pojmy ako „medzinárodné vzťahy“, „krypto punk“ či „politika“. Webová stránka používa rovnaké logo ako TikTok kanál.

Stránka však neobsahuje žiadne informácie o činnosti tejto organizácie či nadácie; jedinou spracovanou časťou webu je darcovská podstránka s bankovým účtom a vysvetlením, ako poukázať 2% z dane z príjmu, ako je to bežné pre mnohé neziskové organizácie na Slovensku.

V štátnom registri mimovládnych organizácií sme dohľadali mimovládnu neziskovú organizáciu „Open World Foundation n. o.“. Podľa svojho štatútu táto mimovládna organizácia poskytuje „všeobecne prospešné služby“ v oblastiach ako „tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt“, „prezentácií, mediálnych propagácií, poradenských prezentácií (a) vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry (...) s dôrazom na medzinárodné vzťahy, politické vedy, (...) zvyšovanie povedomia v oblasti kryptografie, kryptomien prostredníctvom poradenstva“.

Image
Snímka štatútu neziskovej organizácie Open World Foundation n. o. dostupného na stránke Register mimovládnych neziskových organizácií SR vyhotovená 14. apríla 2023

S otázkami ohľadne ich činnosti a dôvodu, prečo sa rozhodli vymazať video z TikTok kanála, sme sa obrátili prostredníctvom uvedenej e-mailovej adresy na autorov stránky. Ku dňu uverejnenia tohto článku tím AFP Fakty nedostal žiadnu odpoveď.

Medzinárodný trestný súd a jeho jurisdikcia na Ukrajine

Medzinárodný trestný súd bol zriadený v roku 2002 ako stála inštitúcia slúžiaca na stíhanie osôb za najzávažnejšie zločiny medzinárodného významu. Súd vznikol prijatím Rímskeho štatútu, ktorý podpísalo 137 krajín a do apríla 2023 ho ratifikovalo 123 krajín. Táto zmluva bola dojednaná v rámci OSN; vytvorila však nezávislý súdny orgán mimo štruktúr OSN.

Medzinárodný trestný súd sídli v holandskom Haagu a jeho misiou je zabezpečiť spravodlivosť pre obete zločinov, akými sú genocída, vojnové zločiny, zločin agresie a zločiny proti ľudskosti. Vznikol ako reakcia na neschopnosť vnútroštátnych súdov stíhať páchateľov takýchto zločinov, najmä v prípadoch, keď ich mali na svedomí politickí lídri alebo vojenskí velitelia. Medzinárodný trestný súd vyšetruje a stíha len jednotlivé osoby, nie krajiny alebo vlády. Od svojho vzniku súd viedol vyšetrovania vo viacerých krajinách vrátane Sudánu, Konžskej demokratickej republiky, Mali, Líbye, Afganistanu alebo Ukrajiny.

Ako už bolo uvedené a ako je vysvetlené na webovej stránke súdu venovanej situácii na Ukrajine, hoci ukrajinský parlament neratifikoval Rímsky štatút, Ukrajina „dvakrát využila svoje výsadné právo prijať jurisdikciu súdu nad údajnými zločinmi, ku ktorým došlo na jej území, v súlade s článkom 12 ods. 3 Rímskeho štatútu“.

V článku 12 ods. 3 sa uvádza, že aj „štát, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto štatútu“, môže „prijať výkon jurisdikcie súdu v súvislosti“ s konkrétnym trestným činom.

Ukrajina na základe tohto článku prvýkrát prijala jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu už v apríli 2014 pre prešetrenie zločinov spáchaných na ukrajinskom území od 21. novembra 2013, keď v Kyjeve vypukli proeurópske demonštrácie, do 22. februára 2014, keď bol zvrhnutý bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.

V septembri 2015 Ukrajina po druhý raz deklarovala prijatie jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu od 20. februára 2014 na dobu neurčitú, čo umožňuje vyšetrovanie všetkých spomínaných zločinov od anexie Krymu Ruskom.

Vyšetrovania po ruskej invázii v roku 2022

Ako vysvetľuje stránka súdu, prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan 28. februára 2022 krátko po ruskej invázii Ukrajiny oznámil, že požiada súd o povolenie začať vyšetrovanie súčasnej situácie na Ukrajine. Zároveň načrtol, že záležitosti by sa mohli ďalej urýchliť, ak by ktorýkoľvek zmluvný štát oficiálne podal podnet o situácii na Ukrajine jeho úradu, aby „okamžite pristúpil k nezávislému a objektívnemu vyšetrovaniu“ - v súlade s článkom 14 Rímskeho štatútu. Tento článok stanovuje, že štát, ktorý je zmluvnou stranou Medzinárodného trestného súdu, môže podať prokurátorovi haagskeho súdu priamo podnet na prešetrenie zločinov, ktoré mohli byť spáchané v rámci jeho jurisdikcie súdu.

Vo svojom vyhlásení z 2. marca 2022, tj. len o dva dni neskôr, prokurátor Khan ohlásil, že jeho úrad obdržal 39 podnetov od zmluvných štátov, a preto oficiálne začal „vyšetrovanie situácie na Ukrajine od 21. novembra 2013, ktoré zahŕňa všetky minulé a súčasné obvinenia z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo genocídy spáchaných na ktorejkoľvek časti územia Ukrajiny akoukoľvek osobou“. K aprílu 2023 dostal úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu celkovo 43 podnetov od zmluvných štátov súdu.

Image
Generálna prokurátorka Ukrajiny Iryna Venediktova (v strede) a hlavný prokurátor Mezdinárodného trestného súdu Karim Khan (vpravo) počas obhliadky masového hrobu v Buči na predmestí Kyjeva 13. apríla 2022. ( AFP / FADEL SENNA)

Na základe vyššie uvedeného vyšetrovania vydal 17. marca 2023 II. senát prípravného konania Medzinárodného trestného súdu zatykač na Vladimira Vladimiroviča Putina a Mariu Alexejevnu Ľvovú-Belovú.

„Na základe žiadostí prokuratúry z 22. februára 2023 senát prípravného konania II pred začatím procesu usúdil, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že každý z podozrivých nesie zodpovednosť za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a nezákonného presunu obyvateľstva (detí) z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie,“ uvádza sa v tlačovej správe Medzinárodného trestného súdu.

Predseda Medzinárodného trestného súdu Piotr Hofmanski sa k záležitosti Putinovho zatykača vyjadril krátko po jeho vydaní v rozhovore pre Al Jazeera. Na otázku, čo to znamená, ak Rusko neratifikovalo Rímsky štatút, odpovedal:

„To je úplne irelevantné. Podľa štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorého zmluvnými stranami je 123 štátov, teda dve tretiny celého medzinárodného spoločenstva, má súd jurisdikciu nad zločinmi spáchanými na území zmluvného štátu alebo štátu, ktorý jurisdikciu prijal. Ukrajina prijala jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu dvakrát - v roku 2014 a potom v roku 2015. Štyridsaťtri štátov postúpilo súdu situáciu na Ukrajine, čo znamená, že formálne vyvolali našu jurisdikciu. Súd má právomoc nad zločinmi spáchanými na komkoľvek na území Ukrajiny od novembra 2013 bez ohľadu na štátnu príslušnosť údajných páchateľov.“

„Doteraz boli podané dve žiadosti o vydanie zatykača a na základe týchto žiadostí príde odpoveď, ale to samozrejme neznamená, že tým sa situácia v týchto prípadoch končí. Prípady sa môžu ešte rozšíriť. Prokurátor môže na základe zhromaždených informačných dôkazov tiež sformulovať nové obvinenia,“ dodal Hofmanski.

Odborníci potvrdzujú

Tím AFP Fakty oslovil profesorku Veroniku Bilkovú z Katedry medzinárodného práva Právnickej fakulty Karlovej univerzity a odborníka na trestné právo Ondreja Laciaka s otázkou, či sú virálne video a jeho posolstvo pravdivé.

„Tvrdenie nie je pravdivé. Medzinárodný trestný súd je oprávnený vydať zatykač na osobu, ktorá je podozrivá zo spáchania niektorého zo zločinov upravených Rímskym štatútom, ak je na stíhanie a súdenie takejto osoby kompetentný,“ uviedla Bilková pre AFP 30. marca 2023, pričom potvrdila, že Ukrajina prijala jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu.

Upozornila, že Rusko nie je povinné na základe zatykača niekoho vydať, pretože nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. Zatykač je teda platne vydaný, ale nevyplývajú z neho žiadne povinnosti pre Ruskú federáciu ani iné štáty, ktoré nie sú zmluvnými štátmi, potvrdila.

„Zahájenie stíhania Medzinárodného trestného súdu je možné z podnetu prokurátora, Rady bezpečnosti OSN alebo niektorého zmluvného štátu. V prípade Ukrajiny podalo podnet viac ako 40 zmluvných štátov,“ dodala.

Laciak tiež potvrdil, že Medzinárodný trestný súd môže byť oprávnený uplatniť svoju jurisdikciu aj v prípade, keď krajina neratifikovala Rímsky štatút, ale prijala jeho jurisdikciu vyhlásením. „Zatykač platný je, pretože ho vydal senát prípravného konania Medzinárodného trestného súdu. Ukrajina na medzinárodné zločiny dala súhlas s jurisdikciou, preto tam prebieha aj vyšetrovanie prokurátorom súdu.“

„Samozrejme, v Rusku zatykač nebudú realizovať, ale ak by vycestoval do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, tak by Putina zatkli,“ dodal Laciak.

Bude Putin zatknutý?

Ako informovala agentúra AFP, zmluvným štátom Medzinárodného trestného súdu vyplýva povinnosť zatknúť Putina a ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariu Ľvovú-Belovú, ak vycestujú do ich krajín.

„Je to tak,“ odpovedal prokurátor ICC Karim Khan agentúre AFP na otázku, či by Putinovi hrozilo zatknutie, ak by vkročil na územie niektorej z týchto 123 krajín.

Hoci by to Putinovi mohlo sťažiť cestovanie, súd nemá vlastné policajné sily na vymáhanie svojich zatykačov a spolieha sa výlučne na to, že zmluvné štáty budú plniť povinnosti, ku ktorým sa ratifikáciou zaviazali.

Jednotlivé krajiny tak však nekonali vždy, najmä ak išlo o úradujúcu hlavu štátu, akou je Putin.

Napríklad bývalému sudánskemu vodcovi Umarovi al-Bašírovi sa podarilo navštíviť niekoľko zmluvných štátov Medzinárodného trestného súdu vrátane Juhoafrickej republiky a Jordánska napriek tomu, že naňho haagsky súd vydal zatykač.

Je nepravdepodobné, že by Putin skončil na lavici obžalovaných za vojnové zločiny, „pokiaľ v Rusku nedôjde k zmene režimu“, uviedla pre agentúru AFP docentka medzinárodného verejného práva na Leidenskej univerzite Cecily Rose.

Prokurátor Kahn však poznamenal, že niekoľko vysoko postavených osôb v minulosti skončilo na lavici obžalovaných z vojnových zločinov, pričom uviedol príklady bývalého liberijského vojenského vodcu a neskôr prezidenta Charlesa Taylora a bývalého srbského prezidenta Slobodana Miloševiča.

Hoci Medzinárodný trestný súd nemôže súdiť podozrivých v neprítomnosti, Khan uviedol, že súd má aj „iné štrukturálne možnosti“, vďaka ktorým by sa dal tento prípad posunúť vpred.

Uviedol nedávny prípad, v ktorom požiadal sudcov, aby uskutočnili pojednávanie s cieľom potvrdiť obvinenia proti Josephovi Konymu - vodcovi Armády božieho odporu, ktorý stál za krvavým povstaním v Ugande - napriek tomu, že Kony je stále na slobode.

„Tento postup môže byť k dispozícii aj v akomkoľvek inom prípade - vrátane toho súčasného“, ktorý sa týka Putina, povedal Khan agentúre AFP.

Zhrnutie: Hoci je pravda, že Ukrajina nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, od novembra 2013 prijala jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu pre konkrétne zločiny - zločiny proti ľudskosti, genocídu a vojnové zločiny - ktorých sa mali na jej území dopustiť vysokí predstavitelia Ruskej federácie. Keďže v marci 2022 dostal Medzinárodný trestný súd viac ako 40 podaní od zmluvných štátov v súvislosti so situáciou na Ukrajine, jeho prokurátor bol oprávnený začať vyšetrovanie obvinení z vojnových zločinov spáchaných na území Ukrajiny a v marci 2023 sudcovia senátu pre prípravné konanie vydali platný zatykač na Vladimira Putina.

Agentúra AFP od začiatku ruskej invázie Ukrajiny vyvrátila množstvo dezinformácií týkajúcich sa vojny. Kompletný zoznam našich článkov na túto tému v slovenčine nájdete tu a v angličtine tu.

Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?

Kontaktujte nás