Boris Jelcin, vtedajší prezident Ruskej federácie, a Leonid Kravčuk, prvý prezident nezávislej Ukrajiny, podpisujú 6. novembra 1991 v Moskve ekonomickú dohodu. ( AFP / Vitaly ARMAND)

Hranice Ukrajiny sú medzinárodne uznané, nikdy ich nemusela „registrovať“ v rámci OSN

Copyright AFP 2017-2022. Všetky práva vyhradené.

Tisícky slovenských používateľov zdieľali vo februári 2022 tvrdenia, podľa ktorých Ukrajina nikdy „nezaregistrovala svoje hranice“ na pôde OSN potom, ako získala v roku 1991 nezávislosť. To malo podľa príspevkov, ktoré boli zdieľané v mnohých jazykoch, znamenať, že Ukrajina ako štát „podľa medzinárodného práva a aj Budapeštianskeho memoranda neexistuje a ani nikdy neexistovala“. Tieto tvrdenia sú nepravdivé, štáty svoje hranice nemusia „registrovať v OSN“, čo pre AFP potvrdili experti na medzinárodné vzťahy. Ukrajinská suverenita bola medzinárodne uznaná, a to ako krajinami OSN, tak aj Ruskom.

Viac ako 1700 používateľov Facebooku zdieľalo príspevok zo 17. februára, v ktorom sa píše: „Ukrajina si od 25.12.1991 nezaregistrovala svoje hranice . V OSN nebola vykonaná registrácia hraníc Ukrajiny ako suverénneho štátu.“ Takýto „záver“ mal podľa príspevku urobiť v roku 2014 vtedajší generálny tajomník OSN Pan Ki-mun a Bezpečnostná rada OSN. Okrem toho sa v príspevku nepravdivo píše, že podľa zmluvy o Spoločenstve nezávislých štátov (v angličtine Commonwealth of Independent States, CIS, pozn. red.) „územie Ukrajiny je správnym obvodom ZSSR“.

Snímka nepravdivého FB príspevku vyhotovená 3. marca 2022

Tieto tvrdenia boli v slovenskom kontexte zdieľané len niekoľko dní pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá bola spustená 24. februára, aj prostredníctvom iných príspevkov (tu, tu) alebo článkov. Celkovo tak nazbierali obdobné tvrdenia na slovenskom Facebooku viac ako 3000 zdieľaní.

Rovnaké tvrdenia boli zdieľané aj v iných jazykoch, napríklad v bulharčine, gréčtine, nemčine alebo angličtine.

Tatéto tvrdenia sú však nepravdivé.Celistvosť Ukrajiny a jej hranice boli uznané, a to aj Ruskom, v rôznych medzinárodných zmluvách, ktoré sú k dispozícii online. Krajiny naviac nemusia „registrovať svoje hranice v OSN“, čo pre agentúru AFP potvrdili experti v oblasti medzinárodných vzťahov.

Stanovisko Pan Ki-muna k Ukrajine

V nepravdivých príspevkoch sa píše: „07.04.2014 generálny tajomník OSN Ban Ki-moon urobil ohromujúce vyhlásenie, ktoré je zakázané šíriť v ukrajinských médiách a na internete. Počas rokovania BR OSN bola predložená otázka konfliktu medzi oboma štátmi. V dôsledku toho sa dospelo k tomuto záveru: Ukrajina si od 25.12.1991 nezaregistrovala svoje hranice.“

Pan Ki-mun bol je juhokórejský diplomat a politik, ktorý zastával úrad Generálneho tajomníka Organizácie spojených národov od roku 2007 do roku 2016. V AFP sme sa bližšie pozreli na jeho program a cestovný denník k dátumu 7. apríl 2014. Podľa článkov z tohto obdobia (tu a tu) sa v tento deň nachádzal v Rwande pri príležitosti udalostí spojených s 20. výročím rwandskej genocídy. OSN publikovala jeho poznámky a prejav, s ktorým vystúpil počas jedného z podujatí. Nie je v nich žiadna zmienka o Ukrajine.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v Kigali 7. apríla 2014 na ceremónii pri príležitosti 20. výročia genocídy v Rwande ( AFP / Simon MAINA)

V apríli 2014 sa v ukrajinskom Donbase stupňovalo napätie po tom, ako Rusko v marci anektovalo Krym.

O stupňujúcej sa situácii na Ukrajine hovoril zástupca hovorcu generálneho tajomníka 7. apríla 2014 na poludňajšom brífingu v New Yorku. „Na otázku o nepokojoch na východe Ukrajiny hovorca uviedol, že generálny tajomník je hlboko znepokojený zvýšenou nestabilitou na východe Ukrajiny počas víkendu. Nalieha na všetkých, ktorí majú zodpovednosť a vplyv na situáciu, aby zmiernili napätie a vyzval všetkých, aby sa vyjadrili pokojne a upokojili situáciu," uvádza sa v hlavných bodoch brífingu zverejneného na stránke OSN.

Toto vyhlásenie zopakoval zástupca hovorcu počas denného brífingu nasledujúci deň.

S odkazom na dátum „07.04.2014“ nepravdivé príspevky taktiež naznačujú, že situácia na Ukrajine bola v tento deň témou zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. Podľa oficiálneho programu zasadnutí a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN sa 7. apríla 2014 však žiadne zasadnutie rady nekonalo.

OSN vyzýva na rešpektovanie hraníc Ukrajiny

Nepodarilo sa nám síce nájsť výrok, ktorý autori príspevkov pripisujú Pan Ki-munovi, našli sme však množstvo iných vyhlásení bývalého šéfa OSN a ďalších vysokých predstaviteľov z roku 2014 o kríze na Ukrajine. Žiadne z nich nespochybňovalo hranice Ukrajiny; naopak vyzývali na zachovanie jej územnej celistvosti voči hrozbám zo strany Ruska.

1. marca 2014 zástupca generálneho tajomníka OSN Jan Eliasson na brífingu uviedol, že Pan Ki-mun „zopakoval svoju výzvu na plné rešpektovanie a zachovanie nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“.

Eliasson 19. marca 2014 uviedol, že generálny tajomník „pokračoval v rokovaniach s kľúčovými aktérmi s cieľom deeskalovať situáciu, pričom neochvejne naliehal na dialóg a dodržiavanie Charty OSN pri rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“.

Bezpečnostná rada 13. apríla 2014 rokovala o vývoji na Ukrajine. Oscar Fernandez-Taranco, asistent generálneho tajomníka pre politické záležitosti, uviedol pre médiá, že „generálny tajomník a OSN sú naďalej odhodlaní usilovať sa o mierové riešenie tejto stále sa prehlbujúcej krízy“.

Podľa verejne dostupných vyhlásení hovorcu generálneho tajomníka z roku 2014 Pan Ki-mun viackrát vyzval na ochranu štatútu Ukrajiny.

2. mája 2014 opäť vyzval „všetky strany, aby plne rešpektovali zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny“. 3. mája 2014 v tlačovej správe zdôraznil „potrebu, aby všetky strany plne rešpektovali jednotu, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny“.

„Opätovne zdôrazňuje, že každý musí prispieť k tomu, aby sa Ukrajina postavila na nohy a zabezpečila svoju jednotu, zvrchovanosť a územnú celistvosť,“ uvádza sa v ďalšom vyhlásení z júna 2014. „Všetci musia prispieť svojím dielom k mierovému riešeniu tohto konfliktu spôsobom, ktorý podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení z augusta 2014.

V máji 2015 bol generálny tajomník v Kyjeve na oslavách 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. „Organizácia Spojených národov a Ukrajina sú silní partneri: Ukrajina je zakladajúcim členom Organizácie Spojených národov a v 24 rokoch svojej nezávislosti poskytla mierové jednotky mnohým miestam na celom svete. A ak sa teraz Ukrajina obráti na OSN so žiadosťou o pomoc v otázke vlastného mieru a bezpečnosti, urobím všetko pre to, aby som pomohol ukrajinskej vláde a ľudu,“ povedal Pan Ki-mun.

Ukrajina a OSN

Ďalším dôkazom proti tvrdeniu, že OSN uznáva Ukrajinu alebo jej hranice, sú silné väzby medzi medzinárodnou organizáciou a Ukrajinou.

V roku 1945, keď existovala Ukrajinská sovietska socialistická republika, bola táto jedným zo zakladajúcich členov OSN. Ukrajina patrila aj medzi krajiny zvolené za dočasného člena Bezpečnostnej rady OSN, naposledy v rokoch 2016 až 2017.

Bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Genadij Udovenko bol dokonca predsedom Valného zhromaždenia OSN v rokoch 1997 a 1998.

Organizácia Spojených národov „nemá žiadnu právomoc uznať štát alebo vládu. Ako organizácia nezávislých štátov môže prijať nový štát za svojho člena alebo prijať poverovacie listiny predstaviteľov novej vlády,“ uvádza sa priamo na stránke OSN. Uznanie nového štátu či vlády môžu udeliť alebo odňať iba ostatné jednotlivé štáty a vlády.

„Neexistuje nič také ako registrácia hraníc,“ uviedla 23. februára 2022 pre agentúru AFP Mira Kaneva, odborná asistentka na Katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Sofijskej univerzity. „Uznanie hraníc sa uskutočňuje podpísaním príslušnej zmluvy, ktorá prezentuje vôľu dotknutých strán. Uznanie nadobúda účinnosť po ratifikácii, nie registráciou tejto zmluvy v OSN, kde sa ukladajú medzinárodné zmluvy,“ vysvetlila.

„Hranice sa v OSN neregistrujú. Registrujú sa jednotlivé medzinárodné zmluvy podľa článku 102 Charty OSN. Absencia registrácie nemá za následok neplatnosť - neregistrovaná zmluva má plnú právnu silu,“ povedal pre agentúru AFP Dimitar Gochev, docent medzinárodného verejného práva na tej istej univerzite. „Hranice Ukrajiny sa určujú na základe zásady uti possidetis juris - tzn., že keď predchádzajúci štát zanikne, nové štáty majú hranice tých administratívnych jednotiek, z ktorých sú nové štáty odvodené.“

Rusko uznalo Ukrajinu. Niekoľkokrát

V klamlivých príspevkoch sa uvádza, že Ukrajina „nezaregistrovala svoje hranice“ od 25. decembra 1991. V tento deň bol definitívne rozpustený Sovietsky zväz (ZSSR). Rusko následne formálne uznalo nezávislosť Ukrajiny.

Nástup Michaila Gorbačova k moci až po jeho odstúpenie z funkcie prezidenta ZSSR. ( AFP / Aude GENET, Sabrina BLANCHARD)

Čo sa týka samotnej Ukrajiny, jej občania sa 1. decembra 1991 v referende drvivou väčšinou vyslovili za nezávislosť od rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu. Ako informovala agentúra AFP, ruský prezident Boris Jeľcin na druhý deň uznal jej nezávislosť:

Snímka krátkej správy spravodajskej agentúry AFP z 2. decembra 1991

O necelý týždeň neskôr, 8. decembra 1991, podpísali v dedinke Viskuli v Bielovežskom pralese lídri troch najväčších republík v rámci ZSSR - Ruska, Ukrajiny a Bieloruska - dohodu o Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ), ktorou sa ustanovili za suverénne štáty. Týmto zmluvám sa hovorí aj Bielovežské dohody. K SNŠ sa neskôr pripojilo ďalších osem krajín, čím sa zavŕšil rozpad ZSSR.

SNŠ má vlastnú webovú stránku, ktorá obsahuje podrobné informácie o spoločenstve vrátane registra jeho historických dokumentov. Tam môžeme dohľadať aj zmluvu o založení SNŠ.

Podľa článku 5 zmluvy: „Najvyššie zmluvné strany uznávajú a rešpektujú vzájomnú územnú celistvosť a nedotknuteľnosť existujúcich hraníc v rámci Spoločenstva.“

Snímka anglickej verzie zmluvy o Spoločenstve nezávislých štátov vyhotovená 28. februára 2022

„V roku 1991 pri Bielovežských dohodách ruský prezident Boris Jeľcin uznal nezávislosť Ukrajiny,“ uviedol 24. februára 2022 David R. Marples, profesor ruských a východoeurópskych dejín na Univerzite v Alberte, v emaile pre agentúru AFP. „A v roku 1997 v Zmluve o priateľstve medzi Ruskom a Ukrajinou Rusko tieto hranice opäť uznalo.“

Túto zmluvu 31. mája 1997 podpísali Jeľcin a ukrajinský prezident Leonid Kučma. Podľa článku 2 „Vysoké zmluvné strany si navzájom ctia územnú celistvosť a uznávajú nedotknuteľnosť hraníc, ktoré medzi nimi existujú“.

Snímka Zmluvy o priateľstve medzi Ruskom a Ukrajinou z roku 1997 vyhotovená 28. februára 2022

Dve susedné krajiny podpísali 28. januára 2003 taktiež zmluvu o rusko-ukrajinskej hranici. Táto bilaterálna dohoda bola v roku 2016 zaregistrovaná v OSN. Podľa preambuly (v ruštine na strane 2, v angličtine na strane 209) dohoda vychádzala z „potreby vyriešiť otázky týkajúce sa línie štátnej hraničnej čiary s cieľom ďalšieho posilnenia priateľských, dobrých susedských vzťahov medzi národmi Ukrajiny a Ruska“. V dokumente je opísaná presná poloha hranice medzi oboma krajinami a sú k nemu pripojené podrobné delimitačné mapy.

O čom bolo Budapeštianske memorandum?

V nepravdivých príspevkoch zdieľaných na sociálnych sieťach sa taktiež tvrdí, že „podľa budapeštianskeho memoranda (...) žiadne hranice Ukrajiny neexistujú“. V skutočnosti táto zmluva hovorí o pravom opaku.

Memorandum podpísané 5. decembra 1994 v Budapešti obsahuje bezpečnostné záruky v súvislosti so súhlasom Ukrajiny vzdať sa svojho jadrového arzenálu. V článku 1 sa signatári - medzi ktorými je aj Rusko - zaviazali „rešpektovať nezávislosť a zvrchovanosť a existujúce hranice Ukrajiny“. V článku 2 sa taktiež dohodli, že „sa zdržia hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny“.

Snímka Budapšetianskeho memoranda vyhotovená 28. februára 2022

Ruská federácia v rozpore s medzinárodným právom 24. februára 2022 vojensky napadla Ukrajinu. K 6. marcu 2022 si táto vojna podľa OSN vyžiadala viac ako 400 civilných obetí - ako však uvádza v správe, skutočné číslo môže byť ďaleko vyššie. Počas 11 dní od začiatku invázie podľa OSN z krajiny odišlo viac ako 1,7 miliónov utečencov. Celkový počet vybavených osôb, ktorí od vypuknutia vojny prišli cez slovenskú hranicu, je podľa slovenskej polície 128 170.

Článok preložil/-a
Konflikt na Ukrajine