Zuzana Čaputová nepovedala, že chce vojnu s Ruskom

Copyright AFP 2017-2020. Všetky práva vyhradené.

Facebookové príspevky obviňujú prezidentku Zuzanu Čaputovú z toho, že chce vojnu proti Rusku. Mala to povedať na návšteve Poľska. Čaputová v krátkosti kritizovala Rusko počas jej oficiálnej návštevy Poľska v júli 2019, o vojne však nič nepovedala.

Na Facebooku sa v druhej polovici júla 2020 zdieľal obrazový príspevok, v ktorom bola fotografia Zuzany Čaputovej doplnená o nápis „Prezidentka chce vojnu s Ruskom“. V popise príspevku sa písalo: „Z Čaputovej sa na návšteve v Poľsku vyklubal vojnový štváč proti Rusku. Naznačila, že aj väčšina Slovákov je za.

Snímka FB príspevku vyhotovená 31. júla 2020

Príspevok s obdobným tvrdením bol uverejnený aj tu alebo tu. Tieto príspevky spomínajú, že tak mala urobiť na „pondelkovej návšteve v Poľsku“.

Celkovo tvrdenia zdieľalo viac ako 1800 používateľov Facebooku. Tieto tvrdenia sú však nepravdivé, Čaputová nikdy nepovedala, že chce vojnu s Ruskom, ani nenaznačovala, že by niečo také chcela väčšina Slovákov.

Fotografia s rúškom vytvára dojem, že Čaputová mala vysloviť tvrdenie o vojne s Ruskom relatívne nedávno, minimálne už po vypuknutí pandémie. Fotografia vznikla nedávno pri príležitosti menovania nových profesorov, ku ktorému došlo 14. júla 2020, a fotografia pochádza priamo z prezidentkinho Facebooku, resp. z jej webovej stránky.

Čaputová skutočne navštívila Poľsko v júli - a dokonca v pondelok - avšak nie tento rok, ale v roku 2019, pri príležitosti nástupu do funkcie. Prvú oficiálnu návštevu Poľska prezidentka absolvovala 15. júla 2019, stretla sa vtedy s prezidentom Andrzejom Dudom, s predsedami oboch komôr parlamentu Marekom Kuchcińskim a Stanisławom Karczewskim, ako aj s predsedom vlády Mateuszom Morawieckim. Bola to v poradí jej štvrtá zahraničná cesta po návšteve Prahy, Bruselu a Budapešti. Naposledy navštívila Poľsko v januári tohto roku pri príležitosti 75. výročia oslobodenia Osvienčimu.

Čaputová počas svojej poľskej návštevy Rusko kritizovala. „Jednotu Severoatlantickej aliancie (NATO) potrebujeme aj vzhľadom na aktuálne vzťahy s Ruskom, ktoré sa nezlepšujú. Osobne mi je to veľmi ľúto, pretože som presvedčená, že konštruktívne vzťahy s Ruskom potrebujeme. Ale na také treba vzájomný rešpekt a úctu k pravidlám; dnes ju, žiaľ, zo strany Ruska nevidím,“ povedala prezidentka v prejave.

Čaputová tiež poďakovala prezidentovi Dudovi za podporu, ktorú Poľsko preukazuje Ukrajine. „Ukrajina je náš spoločný a zároveň najväčší sused. Jej bezpečnosť a stabilita je preto našou spoločnou prioritou,“ uviedla slovenská prezidentka.

Väčšina Slovákov je nepriateľsky naladených voči Rusku?

Keď sa pozrieme na nedávne prieskumy verejnej mienky, taktiež neplatí tvrdenie, že by Slováci chceli vojnu s Ruskom. Naopak, na základe prieskumu GLOBSEC Trends 2019 považuje len 26% Slovákov Rusko za významnú hrozbu.

Snímka výsledkov prieskumu o tom, či je hrozbou Rusko alebo Spojené štáty v publikácii GLOBSEC Trends 2019

Prieskum International Republican Institute (IRI) z roku 2017 došiel k podobným výsledkom. Len 22% Slovákov si myslelo, že by bolo Rusko trvalou vonkajšou hrozbou pre Európu, ktorá by mala byť vyvážená silnou bezpečnostnou alianciou. V porovnaní s našimi susedmi v rámci V4 mali Slováci v oboch prieskumoch najmenej nepriateľský vzťah k Rusku.

Snímka z prieskumu IRI, ktorý okrem iného meral aj názory respondentov na vnímanie hrozby Ruska

Prezidentka Čaputová je vo svojich vyjadreniach o Rusku konzistentná, v januári 2020 povedala, že pre NATO „Rusko predstavuje bezpečnostnú výzvu“. Pri vyhľadávaní v jej verejných výrokoch sme v AFP fakty však nenarazili na žiadne stanovisko, v ktorom by mala hovoriť o tom, že by chcela vojnu či už s Ruskom alebo inou svetovou sveta.

Deklarácia o zahranično-politickom smerovaní, ktorú podpísala prezidentka Zuzana Čaputová spolu s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a predsedom vlády Igorom Matovičom 9. mája 2020, Rusko explicitne nespomína. Píše sa v nej predovšetkým o dôležitosti nášho členstva v NATO ako „hlavného piliera našej bezpečnosti a kolektívnej obrany“.