Stovky moslimských obyvateľov sa zhromaždilo na bohoslužbe v najväčšej japonskej mešite Tokyo Camii 30. januára 2015 (AFP / Yoshikazu Tsuno)

Tvrdenia o tom, že v Japonsku je zakázaný islam, sú nepravdivé

Copyright AFP 2017-2020. Všetky práva vyhradené.

Na sociálnych sieťach sa znovu objavili príspevky, podľa ktorých je v Japonsku uzákonený zákaz islamu, moslim môže do krajiny vstúpiť iba na 15 dní a na univerzitách tam nie je možné študovať arabčinu. Jedná sa o dezinformáciu, ktorá siaha až do roku 2012. V Japonsku, kde je podľa ústavy garantovaná sloboda vierovyznania, žije viac ako 100-tisíc moslimov.

Súkromný profil uverejnil v októbri 2019 na Facebooku obrázok, podľa ktorého má byť v Japonsku zákonom zakázaný islam. Len tento samotný príspevok zdieľalo viac ako 8-tisíc používateľov FB a napriek tomu, že už takmer rok visí na Facebooku, zdieľaný je aj dnes, v júli 2020, v počte zhruba 40 zdieľaní denne.

Snímka FB príspevku vyhotovená 28. júla 2020

Obrázok tvorí text, v ktorom sa píše, že v Japonci majú „uzákonený zákaz Islámu“, že „moslim môže vstúpiť na územie ich krajiny len obchodne a len na 15. dní“ a že sa „nesmie modliť na verejnosti“.

V popise príspevku sa píše: „Na Slovensku ideme otvoriť ‘dvere štátu’ pre migrantov a podporovať Islám !!!“

Na Facebooku sa tá istá dezinformácia objavila v minulosti aj v češtine; upozornil na to vo vysvetľujúcom príspevku novinár Vladimír Šnídl. Pôvodný príspevok bol medzičasom vymazaný.

Okrem tohto príspevku sa v minulosti šírili správy o údajnej neznášanlivosti Japoncov k moslimom v slovenčine aj vo forme 18 bodov, ktoré zahŕňali tvrdenia ako „Japonsko je jediný národ, ktorý neuznáva občianstvo pre moslimov“, „V Japonsku moslimom nie sú udeľované povolenie na trvalý pobyt“, „Na univerzite v Japonsku sa neučia arabčina alebo iné islamskej jazyky“ alebo „Podľa údajov zverejnených japonskou vládou bolo vydané povolenie na prechodný pobyt len 2.000 moslimom. (...) Títo moslimovia musia hovoriť japonsky a vykonávať svoje náboženské rituály len v ich domovoch“. 

Tieto boli zverejnené na Facebooku v slovenčine napríklad tu, tu či tu. Tých istých 18 vymyslených bodov o islame v Japonsku koluje internetom dlhé roky, v češtine boli zverejnené ešte v roku 2012. Podobné príspevky kolovali aj v angličtine, vyvrátené boli fact-checkingovými portálmi tu alebo tu.

Islam v Japonsku

Tvrdenia o tom, že v Japonsku je islam postavený mimo zákon, sú nepravdivé. Agentúra AFP toto tvrdenie vyvrátila v angličtine v roku 2019.

Článok 14 japonskej ústavy, ktorá bola prijatá počas povojnovej spojeneckej okupácie v roku 1947, ustanovuje: „Všetci ľudia sú si rovní pred zákonom a nesmie dôjsť k diskriminácii v politických, ekonomických alebo sociálnych vzťahoch na základe, rasy, vyznania, pohlavia, sociálneho statusu alebo rodinného pôvodu.

Článok 20 ústavy zasa zaručuje náboženskú slobodu; náboženstvo je podľa neho osobnou vecou jednotlivca: „Sloboda vierovyznania je garantovaná pre všetkých. Žiadna náboženská organizácia si nebude užívať žiadne privilégiá od štátu, ani nebude mať žiadnu politickú autoritu. Žiadna osoba nemôže byť donútená zúčastniť sa náboženského aktu, oslavy, rituálu či praktiky. Štát a jeho orgány sa zdržia náboženského vzdelávania alebo akýchkoľvek iných náboženských aktivít.

Mnohé ďalšie tvrdenia z týchto facebookových príspevkov sú nepravdivé.

Nie je pravda, že moslimovia v Japonsku nemôžu získať japonské občianstvo. V japonskom národnostnom zákone nie je nič, čo by naznačovalo, že moslimovia nemôžu byť japonskými občanmi, zákon nemá nič spoločné s náboženskou príslušnosťou.

Taktiež nie je pravda, že moslimom nie je udeľované povolenie na trvalý pobyt. Dokazujú to Pokyny pre povolenie trvalého pobytu (k dispozícii aj v angličtine), ktoré vydáva japonská Imigračná agentúra a ktoré špecifikujú kritéria pre trvalý pobyt, pričom sa v nich nespomínajú žiadne obmedzenia spojené s náboženstvom. Vyhľadávanie slov „religion“ (náboženstvo) či „islam“ nenašlo žiadne výsledky. V Japonsku v skutočnosti podľa štúdie profesora Hirofumiho Tanadu z Waseda University žilo ešte v roku 2011 okolo 100-tisíc moslimov pôvodom zo zahraničia a 10-tisíc japonských moslimov. Tento dokument z japonského štatistického úradu obsahuje dáta o všetkých zahraničných občanoch v Japonsku podľa krajiny pôvodu vrátane prevažne moslimských krajín ako Indonézia. Moslimská populácia v Japonsku však zostáva len veľmi malá, podľa dát Pew Research Centre je len 0,1% japonského obyvateľstva moslimské.

Taktiež nie je pravda, že moslimovia v Japonsku musia rozprávať iba po japonsky. V roku 2019 Japonsko prijalo nový jazykový zákon, ktorý zlepšoval dostupnosť výučby japonského jazyka pre cudzincov žijúcich v Japonsku. Podľa zákona musí byť zahraničným občanom, „ktorí si želajú študovať Japončinu, garantovaná v najväčšej možnej miere možnosť tak činiť a to spôsobom, ktorí sa bude hodiť ich potrebám, schopnostiam a okolnostiam.“ Podľa zákona má teda vláda povinnosť umožniť či sprostredkovať takúto možnosť pre cudzincov, avšak výučba pre cudzincov nie je povinná, pokiaľ sami nechcú.

Taktiež nie je pravda, že moslimovia môžu vykonávať náboženské rituály len vo svojich domovoch alebo že platí silný zákaz šírenia islamu. Podľa článku profesora Tanadu je v Japonsku viac ako 90 mešít. Najväčšou z nich je mešita Tokyo Camii, ktorá svoje služby prezentuje aj online.

Japonskí vysokoškoláci počúcajú prednášku o islame v mešite Tokyo Camii 20. októbra 2004 (AFP / Toru Yamanaka)

Čo sa týka univerzít, ktoré v Japonsku nemajú vyučovať „arabčinu alebo iné islamské jazyky“, po krátkom hľadaní sme zistili, že sa arabčina vyučuje napríklad na University of Tokyo alebo na Arabic Islamic Institute in Tokyo.

Niektoré príspevky kladú otázku: „Už ste niekedy čítali v novinách, že politický vodca alebo premiér islamského národa navštívil Japonsko? Už ste niekedy našli správu, že prezident Iránu, alebo katarský princ alebo princ Saudskej Arábie navštívil Japonsko?“ Tým vytvárajú dojem, že Japonsko neudržiava diplomatické styky s moslimskými krajinami.

Letmé online vyhľadávanie ukázalo, že iránsky prezident Hasan Rúhání navštívil Japonsko v decembri 2019, katarský emír Tamim bin Hamad Al Thani navštívil Japonsko v januári 2019 a saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán navštívil Japonsko v júli 2019. Taktiež, japonské ministerstvo zahraničných vecí administruje ambasády, konzuláty a stále misie v mnohých moslimských krajinách ako Irak, Irán, Katar, Omán, Jemen apod, čím je vyvrátené tvrdenie, že Japonsko je jediná krajina, ktorá nemá rad zastupiteľských úradov v islamských krajinách.

V roku 2017 hostil japonský premiér Shinzo Abe priamo na svojom úrade tzv. Iftar, slávnostnú večeru, ktorou sa končí celodenný pôst počas mesiaca Ramadán.