Podľa klamlivých článkov malo Bulharsko otvoriť priehradu, aby zastavilo prísun migrantov do Európy

  • Tento článok je viac ako rok starý.
  • Uverejnené 23. marca 2020 o 08:15
  • Aktualizované dňa 23. marca 2020 o 14:38
  • Článok prečítate za 5 min
  • Autor: Rémi BANET, Diana SIMEONOVA, Robert BARCA
Na sociálnych sieťach a niekoľkých pochybných stránkach sa objavili tvrdenia, že bulharské úrady zaplavili priehradu, aby zastavili prechod migrantov cez turecko-grécku hranicu. Bulharská vláda označila tvrdenia za dezinformácie a „fake news“. Oficiálne správy o hladine vody a satelitné snímky potvrdzujú, že k zaplaveniu priehrady nikdy nedošlo.

 

„Bulharské úrady na žiadosť Grécka úmyselne otvorili priehradu Ivaylograd a zaplavili tak rieku Evros, ktorá rozdeľuje grécko-turecké hranice. Hladina rieky tak stúpla a sťažila prechod migrantom z Afriky”, uvádza článok publikovaný 11. marca na stránke Magazín 1 a taktiež jeho kópia na stránke Prehľad správ.

Aj ďalšia známa slovenská dezinformačná stránka, hlavnespravy.sk, publikovala článok s rovnakým posolstvom. „Úmyselné otvorenie priehrady ma sťažiť nelegálnym migrantom prechod… Tento krok ukazuje, že Grécko prijíma všetky potrebné opatrenia na ochranu európskych hraníc,“ píše sa v ňom. Podľa článku má Bulharsko a Grécko dúfať, že po otvorení priehrady voda stúpne natoľko, že „už migranti Evros preplaviť nedokážu.“

Image

Niektoré z kotlebovských stránok, ktoré zdieľali rovnaký obsah z portálu Magazín 1 s rovnakým popiskom. Screenshot z nástroja Crowdtangle vyhotovený 22. marca 2020.
 

Na Facebooku boli tieto články zdieľané tu alebo tu. Vo veľkom články zdieľali aj kotlebovské weby, napríklad stránka ĽSNS pre Turiec, Oravu, Žilinský kraj, ale aj Vrbové

Nejde v tomto prípade o náhodu. Mário Vidák, ktorý obsluhuje web Magazín 1, je dlhoročným sympatizantom a spolupracovníkom Kotlebovej ĽSNS. Fakturuje ĽSNS za reklamné a marketingové služby, v minulosti ho Marian Kotleba zamestnal na župnom úrade Banskobystrického samosprávneho kraja a v roku 2017 neúspešne kandidoval za ĽSNS v župných voľbách do BBSK.

Image

Facebookový príspevok stránky Svet Politky, ktorá používa logo Magazín 1 publikovaný 11. marca 2020.
 

Portál Hlavné správy bol v minulosti prepojený s Marianom Kočnerom odsúdeným na 19 rokov v kauze zmenky a obvineným vo veci vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Podľa zistení denníka Postoj a časopisu .týždeň Kočner Hlavné správy dotoval na začiatku roka 2018 ešte pred tým, ako bol vzatý do väzby v júni 2018.

Keď sčítame počet facebookových zdieľaní troch článkov o otvorení priehrady publikovaných na troch slovenských dezinfostránkach pomocou nástroja Crowdtangle, dostaneme sa k číslu viac ako 2000 zdieľaní.

Obdobné správy ponúkali aj spravodajské stránky vo Francúzsku, Grécku a na Slovensku. O ďalších článkoch v v anglickom jazyku sme písali aj tu.

Príbeh bol široko zdieľaný aj medzi krajne pravicovými skupinami v zahraničí ako napríklad protiislamským hnutím Pegida (tu, tu a tu).

Mnohí užívatelia Facebooku, ktorí komentovali príspevky, vyjadrili svoj postoj proti imigrantom.

Image

Komentáre pod príspevkom na stránke Mária Vidáka.
 

Priehrada Ivaylovgrad je vzdialená asi 30 kilometrov od turecko-gréckej hranice, ku ktorej prišlo od novej politiky Turecka k dohode s EÚ niekoľko tisíc migrantov. Minulý mesiac turecký prezident Erdogan vyhlásil, že nebudú ďalej brániť migrantom prejsť hranicu do Európy.

Ivan Dimov, poradca bulharskej ministerky zahraničných vecí Ekaterina Zaharieva, na otázky AFP odpovedal: „Grécko nepožiadalo Bulharsko, aby zaplavilo priehradu Ivaylovgrad.“ 

Minister životného prostredia Emil Dimitrov povedal pre bulharskú televíznu stanicu bTV, že  ide o „falošné správy“.

„Nikto niečo také nepovolil,“ povedal. „Každý mesiac podpisujem plán využívania vodných zdrojov pre 52 veľkých priehrad v krajine“, ktorý je „platný do nasledujúceho mesiaca“. 

Stará fotka aj video

Kým Hlavné správy použili aktuálnu fotografiu z turecko-gréckej hranice, Magazín1 a Prehľad správ použili fotografiu, ktorá na internete cirkuluje najmenej od roku 2015.

Image

Fotografia priehrady, ktorá je na internete minimálne od roku 2015. 

Magazín 1 do svojho článku vložil aj video, ktoré uverejnila česká FB stránka Ministerstvo nepříjemné pravdy. Jedná sa o zostrih pôvodne uverejnený používateľom Twitteru s menom The Duke. Zábery z tohto videa v skutočnosti pochádzajú z videoreportáže gréckeho portálu z roku 2018. · 

Image

Screenshot Tweetu z marca 2020 a videoreportáže z roku 2018, vyhovotený 12. marca 2020.
 

Merania 

Merania bulharského Ministerstva životného prostredia a vody ukazujú, že ivaylovgradská priehrada nebola otvorená v čase, kedy podľa internetových článkov mala byť. Slovenské články neuvádzajú žiaden dátum, kedy malo k incidentu dôjsť, čo je pre dezinformačné weby typické. Podľa niektorých zahraničných článkov sa tak však malo stať 9. marca. 

Oficiálne merania ukazujú, že pred údajným otvorením, 6. marca, bola priehrada plná na 76.13%. O pár dní neskôr, 10. marca, došlo k miernemu poklesu, na 76.68% kapacity.

Satelitné snímky z 8. a 11. marca - pred a po tom, čo mala byť priehrada otvorená - tiež ukazujú, že priehrada v čase, keď sa tvrdenia objavili, nebola vypúšťaná.

Image

Porovnanie dvoch satelitných snímok zo Sentinel Hub ukazujúce rovnakú úroveň hladiny aj pred aj po údajnom otvorení priehrady.
 

Malý pieskový breh, ktorý sa nachádza v blízkosti priehrady 1,5 km od turecko-gréckej hranice, je na snímkach zreteľný počas oboch dní. Staršie satelitné snímky ukazujú, že tento malý „ostrov“ sa od 6. marca do 8. marca výraznejšie zmenšil a že tento briežok sa pravidelne a značne líši v závislosti od úrovne rieky.

Minister životného prostredia Emil Dimitrov povedal bulharskej televízii, že otvorenie priehrady Ivaylovgrad by viedlo k zvýšeniu hladiny vody, ktoré by trvalo celkovo len niekoľko hodín. Povedal, že si nemyslí, že by takýto nárast zabránil migrantom prekročiť rieku. Dodal, že Grécko by azda mohlo otvoriť vlastnú priehradu, ktorá sa tiež nachádza na rieke Arda a mohli by tak urobiť aj bez pomoci Bulharska.

Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?

Kontaktujte nás