Nie, tieto slová Hermann Göring počas Norimberských procesov nepovedal

Copyright AFP 2017-2020. Všetky práva vyhradené.

Údajný citát nacistického pohlavára v slovenčine mal na Facebooku niekoľko stoviek zdieľaní. Hermann Göring mal podľa FB príspevku vraj počas norimberského procesu povedať, že stačí mať v rukách médiá a vyvolať v ľuďoch strach a môžete si s nimi robiť, čo chcete - bez ohľadu na to, v akom politickom systéme žijú. Tieto slová však v skutočnosti nepovedal. Jeho skutočné vyjadrenie v rozhovore s americkým psychológom bolo o vojne a nie o médiách či o strachu.

Facebooková stránka Cirkus-Politika zdieľala 27. septembra príspevok o ríšskom maršálovi nacistického Nemecka Hermannovi Göringovi, v ktorom bolo uvedené: „Keď sa ho pýtali v Norimbergu na súde, ako mohol zblnúť národ, tak povedal, že to bolo veľmi jednoduché: STAČÍ MAŤ V RUKÁCH MÉDIA A V ĽUĎOCH VYVOLAŤ STRACH A MÔŽEŠ SI S NIMI ROBIŤ, ČO CHCEŠ A JE JEDNO ČI V KAPITALIZME, DEMOKRACII, MONARCHII......“

Príspevok zdieľalo viac ako 450 ľudí.

Snímka FB príspevku vyhotovená 12. októbra 2020

Text bol zdieľaný spolu s fotografiou z Norimberských procesov, na ktorom vidno obžalovaného Göringa pri výpovedi na súde medzi dvoma strážcami. Fotografia pochádza z fotografického archívu Harvard Law School Library, vyhotovená bola v roku 1946 a je k dispozícii na stiahnutie na tomto odkaze.

Text s takmer rovnakým tvrdením sa šíril v septembri aj v poľštine.

Göring počas procesu nič také nepovedal, so svojím psychológom sa v cele rozprával o vojne

Norimberské procesy proti hlavným zločincom Tretej ríše sa uskutočnili krátko po skončení druhej svetovej vojny, v rokoch 1945-1946.

Göring sa 8. mája 1945 dobrovoľne vzdal americkým vojskám. Až do začiatku procesu bol internovaný v americkom tábore v meste Mondorf-les-Bains v Luxembursku. Bol najvyššie postaveným nacistickým zločincom, ktorý bol v Norimbergu súdený za zločiny proti ľudskosti (Nástupca Adolfa Hitlera na čele Tretej ríše Dönitz bol súdený za vojnové zločiny, pozn. red.). Göring celý čas veril, že je nevinný.

Göring začal pred súdom vypovedať 13. marca 1946. Jeho výsluch trval do 22. marca 1946. Prepisy z výsluchu možno vyhľadať na webovej stránke UMKC School of Law in Kansas City (1, 2, 3, 4). Prepis v nemčine je k dispozícii tu (od 13. marca 1946). Prehľadali sme prepisy v angličtine aj v nemčine, no predmetný citát sa nám nepodarilo nájsť. 

Rozsudok nad hlavnými nacistickými zločincami bol vyhlásený 1. októbra 1946. O dva týždne neskôr, v deň svojej popravy, Göring spáchal samovraždu požitím kyanidu.

Citát, ktorý sa objavil na Facebooku, sme nenašli v žiadnom z prepisov z Norimberského procesu. 

V denníkoch Gustava Gilberta, amerického väzenského psychológa, ktorý mal voľný prístup ku všetkým obvineným v Norimberskom procese, sa však objavuje pasáž, ktorá obsahuje isté podobnosti a mohla byť inšpiráciou k nepravdivému citátu z predmetného FB príspevku.

Gilbertova kniha Norimberský denník (v angličtine Nuremberg Diary) bola publikovaná v roku 1947. Obsahuje rozhovory so všetkými obvinenými a zhrnutie celého súdneho procesu. Rozhovor amerického psychológa s Göringom sa uskutočnil 18. apríla 1946.

Citujeme úryvky z knihy preložené do slovenčiny dostupné na stránke MIT (Massachussetts Institute of Technology):

„Potiac sa vo svojej cele bol Göring bol deprimovaný a nespokojný z toho, ako sa proces vyvíja. Povedal, že nikdy nemal kontrolu nad činmi ani obranou ostatných, a že sám nikdy nebol antisemitom, že neveril týmto zverstvám a že niekoľko Židov mu ponúklo, že bude svedčiť v jeho prospech. (…) Navyše dal jasne najavo, že nebráni ani neglorifikuje Hitlera.

Opäť sme sa dostali k téme vojny. Ja som povedal, že na rozdiel od neho si nemyslím, že by boli obyčajní ľudia príliš vďační za vodcov, ktorí im prinášajú vojnu a skazu. 

Göring pokrčil plecami: Samozrejme že ľudia nechcú vojnu. (...) Je prirodzené, že obyčajní ľudia nechcú vojnu ani v Rusku, ani v Anglicku, ani v Amerike a ani v Nemecku. To je pochopiteľné. Nakoniec sú to však lídri, ktorí určujú politiku, a je jednoduché získať na svoju stranu ľud, či už sa jedná o demokraciu, fašistickú diktatúru, parlamentarizmus alebo komunistickú diktatúru.

Je tu jeden rozdiel,upozornil som. V demokracii majú ľudia slovo v tejto veci prostredníctvom volených zástupcov; v Spojených štátoch môže vojnu vyhlásiť iba Kongres.

Och, je to v poriadku, ale - či už hlasujú alebo nie - ľudí je vždy možno presvedčiť podľa pokynov vodcov. To je ľahké. Stačí im len povedať, že sú pod útokom, stačí obviniť pacifistov z nedostatku vlastenectva a z toho, že oslabujú krajinu pred nebezpečenstvom. Funguje to rovnako v ktorejkoľvek krajine.

Skutočný citát teda odkazuje na vojnu, ktorú nikto nechce bez ohľadu na to, v ktorej krajine žije. Göring tiež dôvodí, že lídri krajín ľahšie ovplyvňujú ľudí, keď upozorňujú na skutočného alebo fiktívneho vonkajšieho nepriateľa a tých, ktorí nesúhlasia, obvinia z nedostatku patriotizmu.

Vyhlásenie citované na Facebooku sa však týkalo strachu a médií; tie však Göring ani počas výsluchu ani vo väzenskej cele v tejto súvislosti nespomínal.

Stručne povedané, Göringove slová z facebookového statusu boli buď vymyslené, alebo nesprávne preložené, alebo upravené tak, aby sa hodili do kontextu súčasnej pandémie koronavírusu.

Článok preložil/-a