Na fotografii je okrem estónskej prezidentky minister spravodlivosti a aktivista za občianske práva
- Tento článok je viac ako rok starý.
- Uverejnené 18. septembra 2020 o 17:18
- Článok prečítate za 5 min
- Autor: AFP Poľsko
- Článok preložil/-a Robert BARCA
Copyright © AFP 2017-2024. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
„Fotografia Estonskej prezidentky Kersti Kaljulaidovej s manželom a synom... Synom presne podľa západoeurópskych ‘hodnôt’...,“ píše sa v popise fotografie, ktorá bola 24. augusta zdieľaná v skupine Zastavme teroristov z Bruselu!.
Rovnaká fotografia s obdobným popisom bola zverejnená tu, tu alebo tu. Fotografiu s nepravdivým popisom vo vnútri obrázku na svojom profile verejne zdieľal aj známy slovenský spisovateľ Gustáv Murín. Celkovo fotografiu zdieľali stovky užívateľov FB.
Nie manžel, ale minister spravodlivosti Raivo Aeg
Pomocou reverzného vyhľadávania obrázkov pomocou Googlu sme zistili, že predmetná fotografia sa objavila vo viacerých článkoch estónskych spravodajských portálov, napríklad tu alebo v lepšom rozlíšení tu.
Autorom fotografie je fotograf Taavi Sepp, ktorý ju vytvoril 18. augusta 2020 v Estónskom historickom múzeu v Talline počas slávnostného odovzdávania cien za boj proti násiliu (v estónčine Vägivallaennetuse tunnustusauhind).
Z popisu fotografie je zrejmé, že mužom vľavo je Raivo Aeg, minister spravodlivosti vo vláde estónskeho predsedu vlády Jurija Ratasa.
Kersti Kaljulaid nastúpila do úradu v roku 2016 a stala sa prvou prezidentkou v estónskej histórii. Na slávnostnej inaugurácii ju sprevádzal jej manžel Georgi-Rene Maksimowski.
Podľa jej oficiálneho životopisu má 50-ročná Kaljulaid štyri deti - dve z prvého manželstva a dve z druhého. Kaljulaid sa nedávno stala babičkou. Ani jedno z detí sa nenachádza na fotografii s mužom v ružových šatách z nepravdivých FB príspevkov.
Mužom v šatách je básnik a aktivista Mikk Pärnits
Mužom v šatách, ktorý stojí od prezidentky napravo, je Mikk Pärnits - estónsky básnik, spisovateľ a prekladateľ. Počas slávnostného odovzdávania cien za boj proti násiliu bol jedným z ôsmich ocenených. Estónsky denník Delfi zverejnil fotografie z ceremoniálu vo fotogalérii v článku.
Mikk Pärnits v ten istý deň uverejnil na svojom profile status, v ktorom vysvetľuje, že šaty mal na sebe ako provokáciu, aby upozornil na problémy potláčania práv žien.
„Nemal som na sebe oblek. Oblek je druh mužského brnenia, forma ochrany. Muž v strednom veku v obleku dokáže povedať neuveriteľné veci a ľudia mu uveria a slastne si pritom povzdychnú. Rozhodol som sa stať sa zraniteľným, zosmiešňovaným, zábavným. Takto sú totiž často vnímané ženy,“ napísal Pärnits na Facebooku.
Mikk Pärnits je aktivistom v boji proti domácemu násiliu, pedofílii a diskriminácii rusky hovoriacich občanov žijúcich v Estónsku. Cena mu bola udelená za vytvorenie instagramovej kampane „See Pole Okei“ („Nie je to v poriadku“). Kampaň spočívala v zverejňovaní nevyžiadaných správ, ktoré prichádzajú do schránok mnohých žien a dievčat.
Pärnits je tiež známy svojim kontroverzným jazykom. Jeho prejav na udeľovaní cien taktiež vyvolal škandál. Umelec uviedol, že „tradičná rodina je teraz pre dieťa najnebezpečnejším prostredím, zákon povoľuje kultúru znásilňovania a v Estónsku existuje pravdepodobne obrovský problém s pedofíliou, ale nikto sa mu neodváži čeliť.“ Poukázal tiež na to, že v Estónsku je legálny sexuálny styk so štrnásťročnými (vek súhlasu je v Estónsku stanovený na 14 rokov), pričom zdôraznil, že zákon pred sexuálnym zneužívaním zatvára oči. Celý prejav z odovzdávania cien si môžete vypočuť na jeho facebookovej stránke.
Kontroverzia po udelení ceny
Deň po odovzdávaní cien estónsky minister spravodlivosti Aeg kritizoval umelcov prejav na Facebooku ako „urážlivý“ a označil ho za „podnecovanie k nenávisti“. Minister dodal, že hoci je domáce násilie vážnym problémom, je nesprávne vykresľovať tradičné rodiny ako nebezpečné a násilné. Napísal tiež, že udelenie ceny je neplatné.
Vo svojom prejave na slávnostnom odovzdávaní cien estónska prezidentka meno básnika spomenula (spomenula spolu 5 laureátov ceny). Taktiež v tlačovej správe ministra spravodlivosti týkajúcej sa ocenenia z 18. augusta je Pärnits uvedený ako jeden z ocenených.
Pärnits však nie je uvedený v PDF dokumente, v ktorom mali byť všetci laureáti ceny spomenutí.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás