Pozor, tieto videá seniorov boli upravené za účelom predaja údajných remeselných šperkov
- Uverejnené 8. septembra 2025 o 10:49
- Článok prečítate za 6 min
- Autor: Cintia NABI CABRAL, AFP Francúzsko
- Článok preložil/-a Eduard STARKBAUER , AFP Slovensko
Čo ak by niekoľko jednoduchých kliknutí mohlo zachrániť malý umelecký remeselný obchod? Presne toto naznačuje v roku 2025 séria virálnych videí na sociálnych médiách v mnohých jazykoch.
Videá v slovenčine prezentujú náhrdelník s krížom ako ručný výrobok remeselníkov alebo starších ľudí, ktorí bojujú o prežitie, a údajne predstavujú ich poslednú nádej na záchranu živobytia.
„Prosím ostaň 9 sekúnd a pomôž biznis môjho dedka so šperkami...,“ čítame v príspevku na Facebooku z 3. augusta 2025, ktorý obsahuje odkaz na video na platforme TikTok.
Na začiatku 17-sekundového videa vidíme staršieho muža ako hľadí do kamery a hovorí „TikTok“. Neskôr iného muža v klobúku zvárajúceho v dielni a hneď vzápätí tretieho seniora držiaceho misku s jedlom. Čítame ešte titulky „6 mesiacov mu trvá kým vyrobí jeden“ a „Avšak stále má nula predajov...“. Po trojici mužov nasleduje detailný záber na dvojicu šperkov s nápisom „Odkaz na stránku nájdeš na profile“.
Rovnaký zámer predaja aj citovo zafarbenú dramaturgiu majú aj mnohé iné videá na rovnakom profile na TikToku a na Youtube. Podobné videá sme našli aj v polštine, francúzštine alebo gréčtine.
Najviac, vyše 200-tisíc videní, na TikToku nazbieralo video, na ktorého začiatku vidíme zarmútenú tvár seniorky, cez ktorú je zobrazený komentár: „Tvoje šperky sú otrasné. Už to ukonči.“ Totožnú ženu vidíme v rovnako ladených príspevkoch vo francúzštine, nemčine, angličtine, španielčine, japončine, poľštine, portugalčine. Hoci príspevky v týchto jazykoch slúžia ako reklama, produkt, ktorý propagujú, sa líši.
Všetky spomínané príspevky majú rovnaký vzorec: staršia osoba, jej manžel/manželka, dieťa alebo vnúča je zobrazená v slzách reagujúc na urážlivý komentár alebo vyjadrujúc zúfalstvo nad nezáujmom o predávaný produkt. Nasledujú dojímavé videá remeselných činností a nakoniec výzva k nákupu.
Pod slovenskými videami na TikToku čítame viacero dojatých či povzbudivých komentárov alebo požiadaviek detailov o možnosti nákupu. Čítame napríklad: „Najkrajšie šperky, aké som kedy videla,“ alebo „Vôbec tých ľudí nepočúvajte pretože ľudia brzdia svojimi narážkami iných, keď závidia. Vyserte sa na nich, za mňa je to prenádherné a ak vás to napĺňa určite to robte aj naďalej.“
Na mieste je však veľká ostražitosť. Tieto videá sú upravené. Účty, ktoré ich publikujú, preberajú videá a fotografie od iných používateľov TikToku a používajú ich za účelom vytvorenia falošného príbehu s cieľom vyvolať súcit a zneužiť emócie divákov na zvýšenie dosahu a predaja.
V prípade výrobkov, ktoré sú prezentované ako ručne vyrábané, ide v skutočnosti o predmety nakupované za veľmi nízke ceny na platformách dropshippingu, ktoré však stránky predávajú za výrazne vyššie ceny.
„Tieto metódy sú dlhodobo vo veľkom používané podvodníkmi [ľuďmi, ktorí využívajú zraniteľnosť používateľov internetu, aby ich oklamali alebo z nich vylákali peniaze, pozn. redakcie],“ vysvetlil 22. augusta pre agentúru AFP Jérôme Notin, generálny riaditeľ francúzskej platformy Cybermalveillance.gouv.fr. Tieto stránky podľa neho využívajú „citlivosť ľudí, aby ich podviedli“ a títo „ľudia bez morálky [...] hrajú na súcitné emócie“.
Upravené videá
Ženu objavujúcu sa v inom príspevku virálnom na Slovensku agentúra AFP takisto identifikovala pomocou funkcie Google Lens. Prišli sme na to, že ide o starú mamu používateľky TikToku menom Fernanda Franck, publikujúcu na profile „Nanda e vovó” (portugalsky „Nanda a jej babička”).
V pôvodnom videu, ktoré bolo zverejnené 6. augusta 2023, Fernandina stará mama plače, pretože nechce, aby sa jej vnučka odsťahovala ďaleko od nej. Na rozdiel od upravených verzií videa sa v žiadnom momente nezmieňuje o akomkoľvek produkte.
Viacero reverzných vyhľadávaní snímok obrazovky z videí odhalilo, že totožné tváre – či už starších ľudí alebo ich údajných potomkov – sa v minulosti objavili v samostatných príspevkoch iných používateľov.
Rovnaký segment zo začiatku spomínaného videa, na ktorom sa striedajú rôzni muži, sme našli vo videu na inom TikTok profile, ktorý obsahuje viacero videí s rovnakým mužom. V predmetnom videu z roku 2022 ďakuje za odozvu na svoju tvorbu a hovorí v skratke aj o svojej životnej dráhe od detstva až po súčasnosť.
Segment s tretím mužom z tohto videa pochádza z tohto videa pôvodne v španielskom jazyku, ktoré seniora zachytáva v spoločnosti dcéry a vnučky v dojímavom momente súvisiacom s jeho stratou pamäte. Ani v tomto prípade nenájdeme žiadnu zmienku o výrobe či predaji akéhokoľvek produktu.
V reakcii na otázku agentúry AFP z 25. augusta ohľadom svojej politiky boja proti online podvodom nás spoločnosť TikTok ubezpečila, že moderuje „obsah týkajúci sa produktov alebo činností, ktoré môžu byť rizikové, návykové, nebezpečné, podvodné alebo vyžadujúce si mimoriadnu opatrnosť“ (archív).
„Ako je uvedené v našich pravidlách komunity, nepovoľujeme pokusy o spreneveru alebo podvod na členoch našej komunity. Používateľom, ktorí opakovane porušujú pravidlá, môže byť zakázaný prístup k ich účtom“ (archív).
Obchodný podvod
Tieto fingované videá sú v skutočnosti súčasťou širšieho trendu, ktorý už dlhšie badáme na sociálnych médiách. Takýto typ propagácie obchodov má za cieľ zvýšiť viditeľnosť firiem. Keď sa k používateľom týmto spôsobom dostane takýto obsah, sú povzbudení k podpore formou sledovania obsahu alebo nákupu propagovaného produktu.
V prípade slovenských videí je používateľom propagovaná stránka svatyklenot.com. Stránka neposkytuje žiadne informácie o svojich zakladateľoch ani o ich umiestnení a chýbajú na nej akékoľvek právne upozornenia a okrem e-mailovej adresy aj kontaktné údaje. Okrem náhrdelníka s krížom ponúka stránka ešte plyšového Ježiša.
Vyhľadávanie pomocou nástroja Whois, ktorý poskytuje informácie o doménových menách webových stránok, ukazuje, že táto stránka bola vytvorená v júli 2025 (archív).
Najšokujúcejším prvkom zostáva cena tovaru. Pomocou reverzného vyhľadávania obrázkov sme rovnakého plyšového Ježiša našli za zlomkové ceny na webových stránkach čínskych veľkoobchodníkov Alibaba a Ali Express. Náhrdelník predávaný za 14,99 eur za kus sme našli za cenu okolo jedného eura na Ali Express alebo Temu.
Model tejto webovej stránky naznačuje využívanie dropshippingu, keďže na stránke nie je uvedená žiadna adresa na Slovensku a rovnaké produkty nájdeme aj na iných internetových obchodoch
Tento typ praktiky je definovaný francúzskym Generálnym riaditeľstvom pre hospodársku súťaž, spotrebiteľské záležitosti a boj proti podvodom (DGCCRF) ako model, v ktorom subjekt zodpovedný za marketing a predaj produktov úplne deleguje na svojho dodávateľa – ktorý má často sídlo v krajinách s veľmi nízkymi výrobnými nákladmi – správu zásob a dodávku produktov spotrebiteľom (archív).
„Tento model priťahuje mnoho prevádzkovateľov, ktorí hľadajú rýchly a ľahký zisk,“ vysvetľuje správa.
Podľa Jérôma Notina, generálneho riaditeľa platformy Cybermalveillance.gouv.fr, sa podvodníci prispôsobujú sociálnym médiám, aby oslovili ľudí všetkých vekových kategórií: „Tradičné podvody na TikToku nefungujú, pretože mladí ľudia sa mylne domnievajú, že sú informovaní a skúsení. Takýmto veciam nevyhnutne nevenujú pozornosť a ak na to naletia, kúpia produkt, ktorý v skutočnosti stojí takmer nič.”
Podľa France Num, webovej stránky francúzskej vlády venovanej digitálnej transformácii podnikov, „sú internetové obchody veľmi populárne medzi generáciou Z, ktorá viac ako polovicu svojich pravidelných nákupov realizuje online. Celkovo 90 % týchto mladých spotrebiteľov nakupuje online“ (archív).
Na Slovensku neexistuje samostatná špecifická legislatíva zaoberajúca sa dropshippingom, podnikatelia sú však povinní dodržiavať zákony týkajúce sa elektronického obchodu, zdanenia a ochrany spotrebiteľa. Sieť Európskych spotrebiteľských centier ECC-Net navrhuje zavedenie konkrétnych pravidiel pre dropshippingové obchody na úrovni EÚ, vrátane lepšieho informovania zákazníkov o možnosti vrátenia tovaru a povinnosti disponovať fyzickou adresou v rámci EÚ.
Nie je to prvýkrát, čo sa vymyslené dojímavé alebo inšpiratívne príbehy používajú na zvýšenie záujmu o produkt. Agentúra AFP už preverovala šírenie iných klamlivých príbehov na TikToku, ktorých cieľom bolo získať publicitu a propagovať pochybné produkty, ako sa uvádza v niekoľkých článkoch publikovaných vo francúzštine tu, tu, tu a tu.
Copyright © AFP 2017-2025. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás