Príspevky na sociálnych médiách opomínajú zločiny Stalinovho režimu

„STALIN ZABIL V JAPONSKU 300 000 ĽUDÍ JADROVÝMI ZBRAŇAMI? Nie, boli to Spojené štáty,“ začína dlhý príspevok obsahujúci zoznam zločinov a krutostí vrátane Holokaustu, vraždenia v koloniálnom Kongu, francúzskej kolonizácie Alžírska, vojny vo Vietname, Kórei, Iraku, Gaze atď. Príspevok sa na viacerých miestach pýta, či za tieto obete môže Stalin. 

„Takže aké boli Stalinove zločiny? Za pár rokov premenil Rusko z polofeudálnej poľnohospodárskej krajiny na priemyselnú a poľnohospodársku veľmoc, rozvinul vedu a techniku v sovietskej krajine, vymenil negramotnosť, porazil Hitlera, vyhnal nacistov z polovice Európy, odniesol červenú vlajku do Berlína a dokázal pretvoriť jadrové zbrane na jadrové elektrárne,“ pokračuje príspevok.

Rovnaké tvrdenia sa šíria aj v iných jazykoch, napríklad v taliančine alebo bulharčine.

Niektoré príspevky obsahujú aj Stalinovu fotografiu vystrihnutú zo slávneho záberu s Rooseveltom a Churchillom pred priečelím ruskej ambasády v Teheráne počas konferencie v roku 1943.

Od začiatku mája 2025 boli tento ako aj iné príspevky v slovenčine s rovnakým textom zdieľané dohromady viac ako 700-krát. Dialo sa tak v období, keď slovenskou spoločnosťou hýbala návšteva Roberta Fica v Moskve, ktorý do metropoly Ruska prišiel ako jediný líder z krajín EÚ a NATO a absolvoval aj bilaterálne stretnutie s Vladimirom Putinom. Fico svoju cestu obhajoval úctou k obetiam „červenej armády“. Jeho cestu kritizovala slovenská opozícia, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. 

Hoci je pravda, že Stalinom vedený Sovietsky zväz zohral kľúčovú úlohu v porážke nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny, zamlčanie informácií o terore páchanom pod jeho vedením robí tieto príspevky na sociálnych médiách veľmi zavádzajúcimi.

Image

Screenshoty zavádzajúcich príspevkov vyhotovené agentúrou AFP 13. mája 2025

Stalinov režim

„Skreslenie [príspevkov na sociálnych médiách, pozn. red.] je spôsobené tým, že prakticky všetky otázky v nich sa týkajú toho, čo Stalin NESPRAVIL, a v dôsledku toho sú odpovede správne“, uviedla Elena Osokinová, profesorka histórie na Katedre histórie Univerzity Južnej Karolíny a expertka na sociálnu a ekonomickú históriu Stalinovej éry, v e-maile pre agentúru AFP z 8. mája 2025.

„Otázka, ktorú by sme si mali položiť, znie: Čo Stalin skutočne UROBIL? Čo chýba, je kolektivizácia, dekulakizácia (vyvlastnenie majetku kulakov – pozn. red.), masový hladomor v rokoch 1932 – 1933, Veľký teror,“ dodala.

Sovietsky zväz vznikol 30. decembra 1922 po víťazstve boľševikov v ruskej občianskej vojne. Ako vysvetľuje tento článok od agentúry AFP, k tomuto víťazstvu došlo po páde cára Mikuláša II. a Októbrovej revolúcii z roku 1917, ktorá priviedla k moci Lenina, Trockého a Stalina.

Stalin svoju moc upevnil na začiatku 30. rokov 20. storočia po Leninovej smrti v roku 1924, keď odstránil svojich rivalov, a to aj prostredníctvom série verejných a neverejných procesov známych ako Veľký teror.

Nútená kolektivizácia poľnohospodárstva viedla k smrti miliónov ľudí, ako v prípade umelo vyvolaného hladomoru na Ukrajine známeho ako Holodomor v rokoch 1932 – 1933, či v dôsledku popráv. Stalin počas svojej vlády takisto inicioval deportáciu celých populácií.

Osoby považované za „nepriateľov ľudu“ boli v Sovietskom zväze uväznené v gulagoch – pracovných táboroch s krutými podmienkami, ktoré podrobne opísal Alexander Solženicyn v dielach „Jeden deň Ivana Denisoviča“ a „Súostrovie Gulag“.

Obete Stalinovho režimu

Odhady počtu obetí Stalinovho režimu sa líšia. „Presné čísla sa možno nikdy nedozvieme s úplnou istotou, ale celkový počet obetí celého spektra teroristických činov sovietskeho režimu nemôže byť nižší ako pätnásť miliónov,“ píše britský historik Robert Conquest vo svojej knihe The Great Terror (Veľký teror) z roku 2007, ktorú cituje tento článok amerického think-tanku CATO Institute.

„Stalin je spolu s Leninom zodpovedný za smrť približne 20 miliónov ľudí“, odhaduje Stephen Kotkin, profesor histórie na Princetonskej univerzite a autor štúdií o Stalinovi.

Podľa odhadov ľudskoprávnej organizácie International Memorial, ktorá bola založená v roku 1989 v Moskve s cieľom študovať a skúmať Stalinov teror, „sa  v rokoch 1920 až 1950 stali obeťami politických represií milióny občanov“.

„Stojím za svojím dôkladným štatistickým odhadom, že Stalin spôsobil najmenej 14 miliónov nadbytočných úmrtí, pričom najlepší odhad je pravdepodobne 20 miliónov,“ uviedol Steven Rosefielde, profesor ekonómie na Univerzite Severnej Karolíny v Chapel Hill a autor knihy „Red Holocaust“, v e-maile zaslanom agentúre AFP 8. mája 2025.

„Väčšina zločinov uvedených v zozname, ktorý ste mi poslali, bola zločinmi proti ľuďom v iných krajinách“, povedal Stephen Wheatcroft, čestný profesor na Fakulte historických a filozofických štúdií Univerzity v Melbourne a odborník na sovietsku ekonomickú a demografickú históriu, v e-maile zaslanom agentúre AFP 9. mája 2025. „V Sovietskom zväze boli najzávažnejšie zločiny páchané na vlastnom národe (aristokrati, vlastníci pôdy, roľníci, kočovní pastieri atď.),“ dodal.

Stalinov režim zaviedol industrializáciu Sovietskeho zväzu. „Industrializovaný Sovietsky zväz zohral kľúčovú úlohu vo víťazstve nad nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny a ako jedna z dvoch superveľmocí počas studenej vojny pretvoril povojnový svet,“ vysvetľuje tento dokument uverejnený európskym think-tankom Centre for Economic Policy Research.

Výskumníci však poukazujú na to, že „Stalinova industrializácia by sa nemala používať ako príklad úspechu v oblasti ekonomického rozvoja, ale mala by sa skôr študovať ako príklad, kde brutálna realokácia viedla k nižšej produktivite a nižšej sociálnej prosperite“.

Tri roky po Stalinovej smrti, v roku 1956, začal jeho nástupca Nikita Chruščov proces „destalinizácie“ a vo svojom slávnom tajnom prejave odsúdil Stalinov masový teror.

Stalin je v Rusku čoraz populárnejší

Stalinova popularita v Rusku v ostatných rokoch stúpa, pričom prieskum z roku 2023 naznačuje, že 54 % Rusov vo veľkej miere súhlasí s tvrdením, že bol veľkým vodcom.

V tomto článku z roku 2024, publikovanom ruským nezávislým médiom Novaya Vkladka a preloženom do angličtiny na platforme Meduza, poukazuje miestny historik na „úmyselnú štátnu politiku zameranú na vytvorenie pozitívneho obrazu Stalina ako ‚efektívneho manažéra‘, architekta víťazstva a veľkého štátnika“.

V priebehu posledného roka podľa zistení médií zároveň v Rusku vo veľkom miznú pamätníky obetiam Stalina. V decembri 2021 bola ruským súdnictvom zrušená organizácia Memorial, ktorej bola neskôr udelená Nobelova cena za mier za rok 2022.

V apríli 2025 ruský prezident Vladimir Putin premenoval letisko vo Volograde na Medzinárodné letisko Stalingrad, aby si pripomenul krvavú bitku z druhej svetovej vojny. Volograd sa od roku 1925 do roku 1961 volal Stalingrad. 8. mája 2025 odhalila Komunistická strana Ruska pomník sovietskeho diktátora Josifa Stalina v ruskom okupovanom meste Melitopol na Ukrajine.