Toto video nedokazuje, že pristátie na Mesiaci natočil režisér Kubrick
- Uverejnené 14. septembra 2023 o 17:40
- Článok prečítate za 13 min
- Autor: Matus KRCMARIK, AFP Slovensko
Copyright © AFP 2017-2024. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
„Tieto zábery nemal svet nikdy vidieť,“ píše sa v slovenských titulkoch v 57-sekundovom videu. Na Facebooku sa objavilo začiatkom septembra a zdieľalo ho viac ako 3000 používateľov. „Režisér ich vydal posmrtne, vyšli len nedávno. Megapodvod - pristátie na Mesiaci. Len aby si vedel, že žiješ vo svete lží, klamu a ilúzií," pokračujú titulky.
Časť komentujúcich autora príspevku upozorňuje, že ide o hoax, časť považuje zábery za autentické. „Videla som aj film tohto podvodu. Amerika, tá celý život pravdu pochováva,“ píše sa v jednom z komentárov pod videom.
Rovnaké video sa objavilo na VKontakte v júli a na Telegrame v auguste spolu s tvrdeniami, podľa ktorých zábery natočil režisér Kubrick. „Keďže sa Kubrick bál za života zverejniť podvod storočia, zábery sa mohli objaviť až po jeho smrti,“ uvádza sa v nepravdivom tvrdení na Vkontakte.
Video bez slovenských titulkov sa koncom júla objavilo aj na Facebooku s titulkom: „Skvelé zábery ‚pristátia‘ Američanov na Mesiaci, ktoré sa našli v archívoch slávneho režiséra Stanleyho Kubricka.“
V júni sa objavilo rovnaké nepravdivé tvrdenie v angličtine na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, a bolo vyvrátené rôznymi webmi vrátane Snopes.
V roku 2022 si agentúra AFP všimla takmer rovnaké video, ktoré sa šírilo v rumunčine, a vyvrátila ho tu.
Zábery vznikli takmer 20 rokov po Kubrickovej smrti
V roku 1968 Kubrick nakrútil jeden zo svojich najslávnejších filmov „2001: Vesmírna odysea“ (archívny odkaz), klasiku žánru sci-fi.
Nepodložené tvrdenia o tom, že o rok neskôr natočil zinscenovanú misiu na Mesiac, podnietili jeho dcéru Vivian, aby to v roku 2016 na Twitteri (archívny odkaz) vyvrátila. „Ako si niekto môže myslieť, že jeden z najväčších obrancov ľudstva by sa dopustil takejto zrady?“ napísala v otvorenom liste. Tvrdenia, že jej otec natočil pristátie na Mesiaci, označila v liste za „grotesknú lož“.
Ako vysvetľujeme nižšie, zábery z nepravdivých tvrdení, ktoré sa v súčasnosti šíria, sme porovnali s dvoma zdrojmi: s videami z natáčania filmu Prvý človek (v angličtine First Man, pozn. red.) z roku 2018 na YouTube a so záznamami, ktoré zverejnila NASA.
Ako sa uvádza v tomto článku (archívny odkaz), film Prvý človek (archívny odkaz) sa natáčal v roku 2017 v Atlante. Kubrick zomrel v Veľkej Británii v roku 1999, ako sa uvádza vo viacerých nekrológoch (napríklad tu a tu).
Film režiséra Damiena Chazella s Ryanom Goslingom v hlavnej úlohe amerického astronauta Neila Armstronga obsahuje aj scénu pristátia na Mesiaci, ktorá sa natáčala v kameňolome neďaleko Atlanty (archívny odkaz).
Američan Armstrong bol prvým astronautom, ktorý v roku 1969 vykročil na povrch Mesiaca v rámci misie Apollo 11. Podľa odhadov NASA Armstrongove prvé kroky na Mesiaci, keď povedal slávne slová „jeden malý krok pre človeka, jeden obrovský skok pre ľudstvo“, sledovalo naživo 650 miliónov ľudí.
Film Prvý človek vznikol na základe Armstrongovho životopisu (archívny odkaz), ktorý prvýkrát vyšiel v roku 2005 a napísal ho James R. Hansen.
Videá s falošnými tvrdeniami obsahujú aj zábery NASA z misie Apollo 16 (archívny odkaz) z roku 1972.
Zábery sa zhodujú s viacerými videami na YouTube z natáčania Prvého človeka
Video zdieľané na sociálnych sieťach začína zábermi z troch videí na YouTube o natáčaní filmu Prvý človek. Po nich nasledujú dve videá z webu NASA.
Zábery z videozáznamu s nepravdivými tvrdeniami sú oveľa rozmazanejšie ako v pôvodných materiáloch. Na pôvodných záberoch je jasne vidieť tvár herca Goslinga.
Agentúra AFP porovnala zábery z rôznych časových úsekov videa a porovnala ich so zábermi, ktoré kolujú v nepravdivých príspevkoch. Každý zo záberov sa zhoduje buď so zábermi zo zákulisia natáčania filmu Prvý človek, alebo so zábermi z misie NASA.
Na nasledujúcich porovnávacích obrázkoch sú vľavo zábery, ktoré kolujú v rámci nepravdivých tvrdení, a vpravo pôvodné zábery.
Zábery z kanála IMAX
Obrázky na začiatku videa použité v nepravdivých tvrdeniach pochádzajú z youtubového kanála IMAX. Kanál propaguje používanie technológie IMAX vo filmovom priemysle. Táto technológia bola použitá pri nakrúcaní niektorých záberov vo filme Prvý človek, o čom hovoria tvorcovia filmu vo videu First Man IMAX® Behind the Frame (archívny odkaz) uverejnenom 11. októbra 2018.
V prvej scéne (vo falošnom videu čas 00:00, v pôvodnom čas 3:11) stojí herec v kostýme astronauta na rebríku pripevnenom k lunárnemu modulu, okolo neho sa pohybujú členovia filmového štábu.
Tu (00:01, 3:42) vidíme dvoch astronautov a členov filmového štábu.
Neskôr (0:03, 3:14) je vidieť herca v kostýme astronauta, ako stojí na rebríku.
V ďalších scénach (0:06, 2:05) je tvár herca Ryana Goslinga jasne viditeľná na pôvodných záberoch, ale na záberoch použitých v nepravdivých tvrdeniach je rozmazaná.
Herec potom lezie po rebríku (0:09, 2:25).
Potom (0:11, 1:58) video zachytáva astronauta zozadu a modul.
Zábery z Insideru
Ďalšie časti videa, ktoré kolujú v nepravdivých tvrdeniach, sú prevzaté z youtubového kanála magazínu Insider. Video s názvom How The First-Ever Moon Landing Was Re-Created In ‚First Man‘ (archívny odkaz) zverejnené 11. októbra 2018 rozoberá pozadie nakrúcania filmu, konkrétne to, ako režisér „využíva efekty a CGI, aby oživil cestu Neila Armstronga na Mesiac“, ako sa uvádza v popisku videa.
V 14. sekunde falošného videa (1:57 v pôvodnom videu) vidíme dvoch hercov v kostýme astronauta, ktorí stoja pri module.
Potom (0:17, 3:06) vidíme modul zhora.
V ďalšej scéne (0:20, 1:00) vidno herca, ako vstupuje do modulu.
Zábery Hollywood Streams
Ďalšie dve scény z videa, ktoré koluje na sociálnych sieťach, pochádzajú z youtubového kanála Hollywood Streams, ktorý sa venuje filmom a Broadwayu. Video s názvom „‚First Man‘ Behind The Scenes“ (archívny odkaz) bolo zverejnené 10. októbra 2018. „Ryan Gosling, Claire Foy, Kyle Chandler, Corey Still a režisér Damien Chazelle nás vo svojom filme Prvý človek zavedú do vesmíru,“ uvádza sa v popise.
V čase 0:21 videa v nepravdivých tvrdeniach (3:54 v pôvodnom videu) vidíme herca v skafandri astronauta, ktorý stojí pri module.
Potom (0:23, 3:49) je scéna s hercom v skafandri astronauta snímaným zozadu.
Zábery NASA ukazujú, ako astronauti padajú
Po záberoch z nakrúcania filmu Prvý človek vo videu v nepravdivých tvrdeniach nasledujú zábery amerických astronautov kráčajúcich po Mesiaci v roku 1972. Ako upozornili rôzne iné subjekty zaoberajúce sa overovaním faktov (napríklad Factcheck Lab v tomto článku (archívny odkaz)), tieto videá možno nájsť na webovej stránke NASA. Je na nich vidieť, ako astronauti zakopávajú a padajú.
V prvom klipe z NASA sa astronaut po páde trikrát pokúša postaviť. Zábery pochádzajú z misie Apollo 16 na Mesiac v roku 1972 a stiahnuť sa dajú na tomto odkaze. Vo videu použitom v nepravdivých tvrdeniach sú pôvodné zábery zrýchlené.
Na webe NASA (archívny odkaz, záznam v misijnom denníku v čase144:35:24) sa opisuje, ako na záberoch pilot lunárneho modulu Charles Duke (archívny odkaz) zatláča sondu do zeme, aby otestoval pôdu. Keď je úplne zasunutá, padá spolu s ňou. Na tretíkrát sa mu podarí dostať sa znovu na nohy.
Zvyšné zábery pochádzajú z toho istého webu a stiahnuť sa dajú tu. Podľa popisku videa (záznam v misijnom denníku v čase: 146:49:41) Duke zatĺka trubicu do povrchu, aby odobral vzorky. Kladivo sa zasekne o skalu, a vtedy mu kladivo vyletí z ruky. Štyrikrát sa ho pokúša zdvihnúť, než to vzdá.
Mesiac má oproti Zemi len šestinovú gravitáciu, takže astronauti majú na jeho povrchu problémy s pohybom.
„Napriek mesiacom intenzívneho výcviku sa astronauti Apolla často trápili v ťažkých, strnulých a nepraktických skafandroch. V mnohých ohľadoch sa nosenie takéhoto skafandra podobá práci v nafúknutom, tuhom balóne,“ vysvetlil v roku 2019 web Business Insider (archívny odkaz) po rozhovoroch s astronautmi vrátane Charlesa Duka, ktorý pilotoval pristávací modul Apolla 16 na Mesiaci.
„Nakloniť sa a zdvihnúť predmet v rukaviciach bolo prakticky nemožné, takže astronauti sa museli spoľahnúť na iné nástroje. Museli tiež skákať, aby sa mohli prikrčiť, pričom pristátie pri skoku využili na stlačenie nafúknutých a pružných skafandrov, ktoré sa vzpierali normálnemu pohybu,“ dodáva sa v článku.
Konšpiračná teória o pristátí na Mesiaci pretrváva po celom svete
V rokoch 1969 až 1972 pristálo na Mesiaci (archívny odkaz) šesť misií NASA. Prvou bola misia Apollo 11 (archívny odkaz) v júli 1969, počas ktorej sa Neil Armstrong spolu s Edwinom Eugenom (Buzzom) Aldrinom stali prvými ľuďmi, ktorí sa prešli po Mesiaci. Iba jedna misia sa skončila neúspechom, Apollo 13 (archívny odkaz). Počas letu došlo k výbuchu jednej z kyslíkových nádrží a misia bola nútená obletieť Mesiac bez pristátia. Poslednou posádkou, ktorá vstúpila na Mesiac, bola posádka misie Apollo 17 (archívny odkaz) v decembri 1972.
Eugene Cernan (archívny odkaz), ktorého otec pochádzal zo Slovenska, bol súčasťou tejto misie a je zatiaľ posledným človekom, ktorý sa prešiel po Mesiaci.
Už od prvého pristátia ľudí na Mesiaci ľudia popierali možnosť, že by takýto technologický úspech bol možný.
Milióny ľudí na celom svete stále veria, že po Mesiaci nikto nikdy nekráčal a že zábery, ktoré NASA odvysielala v júli 1969, boli nakrútené v hollywoodskom štúdiu, informovala v roku 2019 agentúra AFP (archívny odkaz) pri príležitosti 50. výročia prvého pristátia na Mesiaci.
Agentúra AFP vyvrátila mnoho takýchto nepodložených tvrdení, napríklad že Buzz Aldrin, jeden z astronautov misie Apollo 11, priznal, že pristátie na Mesiaci bolo sfalšované, alebo že fotografia astronautov pri výcviku na Zemi je dôkazom, že všetky výpravy na Mesiac sa neuskutočnili.
Podľa výskumníka Didiera Desormeauxa, ktorý v roku 2019 poskytol rozhovor agentúre AFP, ide o prvý prípad, keď „konšpiračná teória vznikla výlučne na základe vizuálnej interpretácie mediálnej udalosti - ktorú úplne odsúdili ako podvrh“.
„Sila takýchto teórií spočíva v tom, že prežívajú, nech sa deje čokoľvek. Stávajú sa vierou, ktorá je spojená s istým druhom evanjelizácie. Vďaka tomu môžu pretrvávať donekonečna,“ dodal.
Denník SME (archívny odkaz) v roku 2014 písal o ôsmich najväčších mýtoch súvisiacich s pristátím na Mesiaci.
Prečo je táto konšpiračná teória na Slovensku obľúbená?
Za vierou vo fingované pristátie na Mesiaci je podozrenie, že „tí hore“ (vlády, mocenské skupiny, tajné služby...) „nám klamú a nehovoria nám celú pravdu“, uviedla 12. septembra 2023 v e-maile pre AFPVladimíra Čavojová (archívny odkaz) z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Pre niektorých ľudí na Slovensku je táto teória príťažlivá, pretože poskytuje „dôkaz“ pre ich hlbokú nedôveru a pocit ohrozenia zo strany Západu a Spojených štátov, povedala. Poukázala na tohtoročný prieskum Globsec (archívny odkaz), podľa ktorého 50 percent Slovákov vníma Spojené štáty ako bezpečnostnú hrozbu.
„Tvrdenie, že Američania nikdy nepristáli na Mesiaci a klamú svetu, je v súlade s ich nedôverou voči Spojeným štátom a môže slúžiť aj na racionalizáciu tohto pocitu. Tomuto hoaxu vo veľkej miere veria tiež ľudia, ktorí majú iné nepodložené presvedčenia, a výskum v tejto oblasti neustále ukazuje, že keď raz začnete veriť konšpiračnej teórii, je ľahšie uveriť ďalším, nesúvisiacim teóriám a hoaxom, pretože to potvrdzuje vaše predchádzajúce presvedčenie," dodáva Čavojová.
Samuel Kováčik, teoretický fyzik a popularizátor vedy v podcaste Vedátor (archívny odkaz), 12. septembra 2023 v e-maile pre agentúru AFP uviedol, že „z vedeckého hľadiska nie je na túto tému veľmi o čom diskutovať, ľudia si napríklad môžu v rôznych múzeách pozrieť vzorky, ktoré boli privezené z Mesiaca, alebo posvietiť laserom na odrazové plochy, ktoré tam boli počas misií zanechané“.
„Obávam sa, že niektorí ľudia majú pocit, že na svete je veľa ľudí proti nim a že sa ich všetci snažia oklamať a podviesť. S takýmito predstavami o svete človek ľahko prikývne na takéto tvrdenie. Myslím, že sa to týka prevažne ľudí, ktorý o pristání na Mesiac vedia pramálo. Pričom materiálov k štúdii sú plné knižnice," dodal Kováčik.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás