50 000 používateľov zdieľalo nepravdy o dani z nehnuteľností. Polícia, ministerstvo i analytici ich odmietli

Copyright AFP 2017-2021. Všetky práva vyhradené.

Desiatky tisíc ľudí zdieľali v marci 2021 tvrdenia o tom, že Eduard Heger a Ministerstvo financií SR pripravujú zvýšenie majetkovej dane z nehnuteľností na úroveň 1,6% z trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Ide o nepodložený hoax, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol dezinterpretáciou štatistiky o podieli výnosu z majetkových daní voči HDP, ktorý podľa ministerstva v priemere pre EÚ dosahuje 1,6%. Polícia, ministerstvo i nezávislí analytici tvrdenia o príprave drakonickej dane z nehnuteľností odmietli, neexistujú o nej žiadne dôveryhodné dôkazy.

Ide o jednu z najvirálnejších dezinformácií, akej sme sa doposiaľ venovali. Vznikla vo februári dezinterpretáciou tvrdenia o daňovom výnose majetkovej dane z nehnuteľností v priemernej krajine EÚ, ničím nepodložený hoax však v marci žil vlastným životom.

Jedným z najvirálnejších bol príspevok, ktorý uverejnil používateľ siete na svojom súkromnom profile 13. marca 2021, odtiaľ ho viac ako 8 300 používateľov Facebooku zdieľalo ďalej.

„Pre tých, ktorí nie celkom rozumejú návrhu ministra financií Hegera (OĽaNO) ohľadne dane z nehnuteľnosti vo výške 1,6% z trhovej hodnoty (...),” píše sa v obrázku, ktorý je súčasťou príspevku a ktorý obsahuje aj fiktívne porovnanie dane z nehnuteľnosti pre byty v Senici a v Bratislave v závislosti od ich ceny.

Snímka FB príspevku vyhotovená 17. marca 2021

Ten istý obrázok bol zdieľaný na mnohých ďalších miestach, napríklad tu, tu či tu.

Rovnaký obrázok zdieľala aj FB stránka Menej štátu, tá ho však 17. marca odstránila.

Inú verziu príspevkov, ktoré hovorili o tom, že rezort financií sa chystá zaviesť 1,6-percentnú sadzbu z trhovej hodnoty pre daň z nehnuteľnosti, rozšíril spevák Marián Greksa. Ten na svojom profile uverejnil 12. marca príspevok, v ktorom bolo napísané: „Ešte by so rád upozornil na ďaľšieho sociálneho ľudomila ( EDUARD HEGER), ktorý musí čo najskôr vypadnúť zo stoličky ministra financií. Ak prejde ( okrem iných výpalných) aj jeho 1,6 percentná daň z ( našich vlastných) nehnuteľností, tak sa každú jar pos*rieme.“

Snímka FB príspevku vyhotovená 17. marca 2021

Jeho príspevok zdieľalo viac ako 3 100 používateľov a skopírovaný bol napríklad tu (až 6 400 zdieľaní) či tu.

Ďalšia verzia toho istého tvrdenia pochádza tiež z 12. marca, kedy ju do skupiny Znížme platy politikom nahral používateľ s menom Rene Pudleiner (1 000 zdieľaní), a neskôr jeho príspevok skopíroval používateľ s menom Libor Mačuha (9 000 zdieľaní), ktorí prepojili tvrdenia o dani z nehnuteľnosti s migrantmi. 

V oboch príspevkoch bolo napísané: „Vládou pripravovaná novela dane z nehnuteľností má byť 1,6 % z trhovej hodnoty nehnuteľností. Samozrejme, že to bude pre milióny Slovákov likvidačné. Vláda prišla s touto likvidačnou taktikou proti ľuďom v časoch, keď sú na tom tak zle, ako ešte nikdy. Takže legálna krádež ich majetkov bude o to jednoduchšia. Ja osobne si myslím, že chystajú uvoľnenie nehnuteľností pre migrantov, ale to je len môj názor.“ Pudleinerov príspevok bol neskôr upravený, zmizli zmienky o výške dane 1,6% aj komentár o migrantoch.

Snímka FB príspevku vyhotovená 17. marca 2021

Obdobné tvrdenia sa objavili aj v príspevku Anny Belousovovej z 15. marca (1 300 zdieľaní). Bývalá politička SNS na Facebook napísala: „Návrh daňovej reformy z dielne ministra Hegera - OĽANO je typický príklad SOCIÁLNEHO SADIZMU vlády (…). (Heger) chce zaviesť " daň z majetku" podľa ktorého by sme mali platiť 1,6% ročnú daň z trhovej ceny nehnuteľnosti, nášho majetku.“

Snímka FB príspevku vyhotovená 18. marca 2021

Tvrdenia prevzala aj dezinformačná stránka hlavnydennik.sk, ktorá 15. marca vydala článok s titulkom „Heger vymyslel diabolský plán ako oberie ľudí o úspory“. V perexe článku sa píše, že „Návrh na zaťaženie bytov a rodinných domov 1,6-percentnou daňou mu však našepkal sám Lucifer.“ Pomocou analytického nástroja Crowdtangle sme zistili, že tento článok zdieľalo viac ako 8 600 používateľov Facebooku.

Tvrdenia zneužil aj bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. Ten vo svojom videu zo 16. marca, ktoré videlo viac ako 250 000 a zdieľalo viac ako 6 500 používateľov (aj na YouTube) povedal: „Podľa informácií, ktoré presiakli do médií, sa uvažuje o dani 1,6% z ceny nehnuteľností. To znamená, že ak niekto celý život vlastní byt v Bratislave, ktorý má hodnotu trebars 200 000, tak bude musieť zaplatiť daň vo výške 3 200 eur.“

Jeho video následne prevzali dezinformačné stránky infovojna.sk, podtatransky-kurier.sk, eurorespekt.sk a magazinslovensko.online

Celkovo tak podľa našich výpočtov zdieľalo obdobné tvrdenia viac ako 51-tisíc používateľov Facebooku.

Zvýšenie majetkovej dane pravdepodobné, zďaleka však nie v takej výške

Ministerstvo na základe programového vyhlásenia vlády pripravuje novelu daňového mixu, pričom je pravdepodobné, že jej dôsledkom bude aj zvýšenie dane z nehnuteľnosti, resp. zmena jej výpočtu. Zároveň minister Heger v minulosti avizoval, že má v pláne znížiť daňové zaťaženie práce.

Pre tvrdenie o tom, že rezort financií pripravuje zvýšenie dane z nehnuteľností na úroveň 1,6% z odhadovanej trhovej hodnoty majetku, sme však nenašli žiadny dôkaz.

To, že by sa mala zvýšiť daň z nehnuteľného majetku na drakonickú úroveň spomínanú v dezinformačných príspevkoch, odmietlo Ministerstvo financií SR, Polícia SR, viaceré médiá, aj poslanec OĽaNO.

Podľa analytikov by takéto zvýšenie v niektorých prípadoch predstavovalo zhruba 35-násobok súčasnej dane z nehnuteľností.

Kedy bude zmena tejto dane oznámená, nie je zatiaľ jasné. V Pláne obnovy z dieľne ministerstva financií, ktorému sa podrobnejšie venujeme nižšie, sa uvádza iba to, že cieľom pre dorovnanie priemeru EÚ pre výnos majetkových daní je rok 2030.

Pozreli sme bližšie na to, odkiaľ nepodložené tvrdenia, podľa ktorých má byť stanovená na 1,6% z tržnej hodnoty nehnuteľnosti, pochádzajú.

Dezinterpretované tvrdenie o 1,6-percentnom daňovom výnose voči HDP

Podľa nami dohľadaných zistení bolo prvýkrát tvrdenie s posolstvom o 1,6-percentnej dani z nehnuteľností zverejnené na Facebooku 25. februára o 12:55 poobede na súkromnom profile používateľa. Používateľ do príspevku napísal: „Minister financií pripravuje zákon, podľa ktorého máme platiť daň z majetku vo výške 1,6 %.“ Príspevok zdieľalo 4600 používateľov.

Snímka FB príspevku vyhotovená 18. marca 2021

Len deň predtým, 24. februára o 20:00 večer, bol na webe ekonomického týždenníka TREND publikovaný článok s titulkom „Stovky eur navyše za veľký dom či byt? Daň z bývania môže byť o rok až trikrát vyššia“.

Článok redaktorky Zuzany Kullovej sa týkal práve pripravovanej daňovej reformy a dane z nehnuteľností, o ktorej ministerstvo podľa redaktorky a dopýtaných analytikov neinformuje dostatočne. V texte sa percentuálna hodnota 1,6% spomína, avšak v úplne inom kontexte ako v nepravdivých príspevkoch. Iný článok či zdroj, ktorý by spomínal daň z nehnuteľností v súvislosti s týmto percentuálnym údajom, sa nám nepodarilo dohľadať.

V článku TRENDu sa píše o daňovom výnose z majetkových daní, ktorý má vraj podľa OECD v priemernom členskom štáte EÚ dosahovať výšku 1,6% objemu HDP. Na Slovensku je to pritom 0,4%. Ani jedno z týchto čísel sa tak netýka samotnej daňovej sadzby, ale toho, koľko štát na daniach z nehnuteľnosti ročne vyberie. Práve tu sa podľa všetkého nachádza pravdepodobný zdroj štatistiky, ktorú používatelia sociálnej siete dezinterpretovali.

Snímka článku z trend.sk vyhotovená 18. marca 2021

Informácia o tom, že Slovensko má dlhodobo jeden z najnižších výnosov týchto daní spomedzi členských štátov EÚ, je konzistentná s dátami Európskej komisie (EK) aj OECD, podľa ktorých je slovenský výnos týchto daní dlhodobo naozaj na úrovni 0,4% HDP. 

Skontaktovali sme sa s redaktorkou Kullovou. Tá pre AFP uviedla, že vychádzala z dát zverejnených v Správe o Slovensku Európskej komisie z roku 2019: „Príjmy z periodických daní z majetku i z environmentálnych daní patria medzi najnižšie v EÚ. Aj keď tieto druhy daní sa považujú za menej škodlivé pre rast, celkové príjmy z periodických daní z nehnuteľného majetku v roku 2017 predstavovali 0,4 % HDP (Európska komisia, 2019b), čo je výrazne menej než priemer EÚ na úrovni 1,6 %.“

Snímka zo Správy o Slovensku z roku 2019 vyhotovená 19. marca 2021

Otázna je hodnota 1,6%. Podľa nami nájdených dát z Európskej komisie bol priemerný výnos majetkových daní za európsku 27-čku v roku 2019 až 2,2% HDP, a nie 1,6%; pre rok 2017 to bolo 2,3% (EC, Data on Taxation, Property taxes).

S priemernou hodnotou 1,6% pre EÚ však operuje aj Ministerstvo financií:

Snímka z dokumentu Ministerstva financií SR Moderné a úspešné Slovensko

Ministerstvo a polícia: Dezinformácia vymykajúca sa akejkoľvek logike

Po tom, ako sa tieto tvrdenia virálne šírili po sociálnej sieti, zasiahlo ministerstvo: „Ministerstvo financií ubezpečuje občanov, že pri akýchkoľvek daňových zmenách zohľadňuje sociálne aspekty a inak to nebude ani pri daňovej reforme,“ píše ministerstvo na Facebooku.

Ministerstvo sa ohradilo voči zavádzajúcim informáciám ohľadne drakonického zvýšenia daní z nehnuteľností: „Je to hlboko nekorektné a patrí to do kategórie šírenia poplašných správ.“ Obdobný status zdieľalo ministerstvo aj 15. marca a 16. marca, kedy zdieľalo aj vysvetľujúci článok Denníka E.

„Počas predchádzajúcich dní sa na sociálnych sieťach začali šíriť rôzne informácie o tom, že Ministerstvo financií SR plánuje zaviesť neprimerane vysoké dane z nehnuteľností, ktoré môžu dosiahnuť aj viac ako 2 tisíc eur. Zároveň sa objavujú rôzne prepočty a percentá z trhových cien, ktoré vraj budú zavedené od roku 2022. Ministerstvo financií SR upozorňuje, že tieto informácie sú nepravdivé a považujeme ich za poplašné správy,“ píše sa v tlačovej správe ministerstva zverejnenej 15. marca.

Nepravdivú informáciu vyvrátila aj polícia, tvrdenia označila za dezinformáciu:

S otázkami sme sa obrátili priamo na ministerstvo. „Vieme rezolútne označiť za zavádzajúce a poplašné všetky špekulácie a fámy, ktoré sa v tejto súvislosti šíria internetom, a to sa týka aj sadzieb dane z nehnuteľností. Pripravovaná daňová reforma bude znamenať komplexnú zmenu daňového systému v zmysle programového vyhlásenia vlády. Táto reforma má byť prínosom pre občanov i firmy na Slovensku. Vymyká sa akejkoľvek logike, aby to bolo inak,“ odpovedalo ministerstvo 18. marca na otázku o nepodloženej daňovej sadzbe vo výške 1,6%.

Oslovili sme tiež nezávislého analytika Petra Goliáša, riaditeľa INEKO (Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy). „Dezinformácia vznikla chybnou zámenou percenta priemerného výnosu na dani z nehnuteľností v štátoch OECD s percentuálnou sadzbou dane, ktorú by po reforme mali na Slovensku platiť vlastníci nehnuteľností z ich trhovej hodnoty. Táto sadzba dnes nie je známa a je vylúčené, aby dosahovala 1,6 % z trhovej ceny nehnuteľností, keďže to by znamenalo mnohonásobné zvýšenie sadzby dane. Pre ilustráciu, daň za starší 3-izbový byt v Bratislave by musela stúpnuť približne na 35-násobok,“ povedal.

„Je pravda, že MF SR v debate o konsolidácii verejných financií hovorilo aj o otvorení otázky zdaňovania nehnuteľností a do médií unikli informácie z pracovných materiálov o tom, že by mohlo ísť o dorovnanie sadzby na úroveň priemeru EÚ. Priemerné príjmy z majetkových daní v EU dosahujú 1,6 % HDP, pričom na Slovensku je to necelých 0,5 % HDP. Teda aj v prípade naplnenia tejto verzie by šlo o zvýšenie na trojnásobok, nie na 20 či 30 násobok, ako tvrdila táto informácia,“ povedal pre AFP František Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

K informáciám sa vyjadril aj poslanec OĽaNO Peter Kremský. „Tabuľka o dvíhaní daní je jednoducho hoax a klamstvo!“ napísal.

Status quo dane z nehnuteľností a čo vieme o pripravovanej reforme

Pripravovaná daňová reforma je súčasťou Programového vyhlásenia vlády, spomínaná je aj v Pláne obnovy. Je pravdou, že ministerstvo plánuje naviazanie majetkových daní na trhovú hodnotu nehnuteľností. Detaily však nie sú známe, výška daňovej sadzby na úrovni 1,6% sa nespomína v žiadnych dohľadateľných dokumentoch či vyhláseniach ministerstva.

„Cieľom je, aby daňový systém menej zaťažoval ekonomickú aktivitu a väčšmi sa sústredil na zdaňovanie spotreby, majetku a negatívnych externalít. Aby nebol prekážkou, ale napomáhal zvládnutie dlhodobých cieľov a transformačných výziev Slovenska,“ píše sa v dokumente Moderné a úspešné Slovensko, ktorý je podkladom pre Plán obnovy vypracovávaný v spolupráci s Európskou komisiou.

„Majetkové dane z nehnuteľností sú mimoriadne efektívne a ak sú naviazané na trhovú hodnotu tak aj značne spravodlivé. Zvýšením daní z nehnuteľností sa posilnia aj vlastné zdroje samospráv. Opatrenie si vyžiada vytvorenie cenových máp, elektronizáciu a digitalizáciu služieb katastra,“ hovorí dokument priamo o majetkových daniach.

Minister Heger o pripravovanej reforme a priamo aj o dani z nehnuteľností hovoril napríklad vo februári v rádiu Expres v rozhovore s Braňom Závodským. 

„Pôjdeme smerom nižšieho zaťaženia práce a pracovnej aktivity a samozrejme prenos aj na základe odporúčaní OECD do vyššieho zdanenia majetku a spotreby,“ povedal Heger v januári 2021.

O pripravovanej reforme však detaily zatiaľ nie sú známe, konkrétny návrh ešte neexistuje.

Na otázku o časovom rámci pripravovanej novely nám ministerstvo odpovedalo: „Táto otázka je v tejto chvíli predčasná. O predložení novely budeme včas verejnosť informovať.“

„Oficiálne boli zatiaľ predstavené len rámce reformy bez konkrétnych parametrov. Uvažuje sa najmä o znížení daňovo-odvodového zaťaženia príjmov a kompenzovaní výpadkov odstránením daňových výnimiek a tiež zvyšovaním daní, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast, teda napríklad aj daní z nehnuteľností,“ povedal o pripravovanej reforme Goliáš z INEKO. 

„Pre zvýšenie výnosu z dane na úroveň priemeru OECD by postačovalo zvýšenie sadzieb približne na 3-násobok. Pokiaľ bude reforma prijatá, bude zvýšenie sadzieb pravdepodobne ešte miernejšie, pričom sa dá očakávať aj ich progresívne nastavenie tak, aby boli chránení majitelia menej hodnotných nehnuteľností,“ dodal.

V súčasnosti je daň z nehnuteľností vypočítavaná z výmery. Pri bytoch je závislá od podlahovej plochy, pri domoch od zastavanej plochy stavby. Daňové sadzby každoročne určujú obce vo všeobecne záväznom nariadení.

AFP požiadala o vysvetlenie súčasného výpočtu dane z nehnuteľností ministerstvo, to poslalo detailnú odpoveď: „Daň z bytov sa v vypočítava ako súčin podlahovej plochy bytu za každý aj začatý m2 x sadzba dane, ktorú ustanovuje obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Daň zo stavieb na bývanie sa vypočítava ako súčin zastavanej plochy stavby (čo je pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšieho podlažia) x sadzba dane, ktorú ustanovuje obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Ak má stavba viac podlaží, za každé ďalšie nadzemné alebo podzemné podlažie sa platí príplatok za podlažie najviac vo výške 0,33 eur za m2 zastavanej plochy. Čiže ak má dom 3 podlažia, daň za vypočíta nasledovne: daň = základ dane * (sadzba + (počet ďalších podlaží * príplatok za podlažie)). Daňovník nemá povinnosť daň vypočítať, iba priznať nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dane. Daň vypočítava obec, ktorá je správcom dane.“

O pripravovanej reforme a zvýšení dene z nehnuteľností píše Marianna Onuferová, redaktorka Denníka E vo svojom článku. Uvádza príklad: „Povedzme, že by sa daň aj dvihla štvornásobne a za trojizbový bratislavský byt (napríklad 80 m²), za ktorý sa dnes platí daň 72 až 80 eur podľa lokality, by sa platilo okolo 300 eur. Stále je to ďaleko od 3000 eur, ako sa šíri. Takže to, čo koluje na internete, je desaťnásobok toho, čo by to maximálne mohlo byť. Aj to je však málo pravdepodobný scenár.