Nie, Trump nevyzval moslimov, aby opustili Ameriku
- Tento článok je viac ako rok starý.
- Uverejnené 12. mája 2020 o 18:25
- Aktualizované dňa 12. mája 2020 o 18:26
- Článok prečítate za 3 min
- Autor: Robert BARCA, AFP Slovensko
Copyright © AFP 2017-2024. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Podľa facebookového príspevku uverejnenom na stránke Dole králičou norou sk 17/17+ mal Donald Trump vyzvať moslimov, ktorí sú za prijatie práva Šaría, aby opustili Spojené štáty.
Na konci príspevku sa píše, že Trump mal tieto tvrdé vyjadrenia vyhlásiť v septembri 2019. Okrem iného mal povedať: „Imigranti, nie Američania, sa musia prispôsobiť. ... Berte alebo nechajte tak,” a tiež „Ak vás Boh uráža, potom navrhujem, aby ste za svoj nový domov zvážili inú časť sveta, pretože Boh je súčasťou našej kultúry.“
Príspevok zdieľali aj FB stránky ako Kotleba - Ľudová Strana Naše Slovensko - Trnavský kraj alebo Amerika nas*r si; a taktiež sa zdieľal v skupinách ako Armáda pravdy alebo SLOVANSKÝ ŠTÁT. Celkovo zdieľalo slovenskú verziu hoaxu najmenej 3 500 užívateľov.
Ako to je v skutočnosti
Aj keď sa Trump v minulosti vyjadroval kontroverzným spôsobom o moslimoch a imigrantoch, prejav, o ktorom sa píše v FB príspevku, mu nemožno prisúdiť. Novinári z amerického portálu Check Your Fact vyvrátili túto dezinformáciu už v apríli.
Rovnaký text len s malými úpravami pre austrálske publikum, bol v minulosti neoprávnene prisudzovaný taktiež Julii Gillardovej, ktorá bola austrálskou premiérkou medzi rokmi 2010 a 2013. Toto tvrdenie bolo taktiež vyvrátené, tentokrát portálom Snopes.
V skutočnosti je možné pôvod videa vysledovať až k stĺpčeku bývalého príslušníka amerického letectva, veterána Barryho Loudermilka s názvom „This is America. Like It or Leave It“, ktorý ho napísal po útokoch z 11. septembra 2001 a uverejnil v lokálnych novinách štátu Georgie, v The Bartow Trader.
Na stránke novín sa nenachádzajú príspevky z tak dávnej minulosti, AFP sa však podarilo nájsť príspevky na stránkach a fórach s Loudermilkovým textom datované až do októbra 2001, napríklad tu a tu.
Vo svojom texte Loudermilk spomína Sľub vernosti (Pledge of Allegiance), kresťanské základy a americký spôsob života rovnako, ako je tomu aj vo facebookovom príspevku šíriacom sa po internete. Slovenská verzia bola len skrátená a preložená do slovenčiny
Jeho článok bol publikovaný aj v časopise Vietnow National, ktorý sa už nevydáva, no v minulosti bol zameraný na amerických veteránov a venoval sa témam vojenstva a armády. Časopis tiež uverejnil článok s názvom „Who is Barry Loudermilk, Anyway?“, v ktorom redaktor Christian Nelson popisuje vznik Loudermilkovho textu po tom, ako sa s ním osobne stretol:
„Po nejakom tom internetovom sliedení som sa v jeden večer stretol s Loudermilkom osobne a spýtal sa ho, čo ho priviedlo k tomu, aby napísal článok. ‚V minulosti som už napísal niekoľko článkov. V správach som videl všetky tie organizácie, ktoré chceli odstrániť symboly vlastenectva a ktoré hovorili o tom, ako týchto ľudí ‘urážame’. To ma rozrušilo. Raz som v noci prišiel domov a napísal som, čo si o tom myslím. Neskôr som výsledok poslal niekoľkým priateľom a rovno aj do miestnych novín, The Bartow Trader, kde mi už v minulosti pár článkov uverejnili. Publikovali aj tento.‘
Loudermilk si myslel, že tým sa to skončilo, svoj názor posunul pár priateľom a vedel, že je aj v miestnych novinách, čo mu úplne stačilo. Ale tu sa príbeh neskončil. Zhruba o dva týždne neskôr začal dostávať stovky povzbudivých e-mailov a telefonátov od ľudí z celých Spojených štátov, ktorí ho podporovali v tom, čo napísal. (voľný preklad textu v angličtine, pozn. red.)“
Aj keď sa nedá tvrdenie z FB príspevku spojiť s Donaldom Trumpom, existuje prepojenie s Republikánskou stranou. Podľa stránky Ballotpedia, ktorá zhromažďuje informácie o politikoch a volených zástupcoch v Spojených štátoch, nastúpil Barry Loudermilk do amerického Kongresu za Republikánsku stranu v roku 2015 za jedenásty okrsok štátu Georgia a odvtedy je vo svojej funkcii. V minulosti bol tiež zvolený do Snemovne reprezentantov štátu Georgia a aj do Senátu štátu Georgia.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás