Ampulky s vakcínou proti ochoreniu covid-19 vyfotografované 16. novembra 2021 v Nairobi, Keňa ( AFP / Simon MAINA)

Vakcíny proti covidu neobsahujú grafénové „nanožiletky“, ktoré by „rozrezávali cievy a orgány“

Copyright AFP 2017-2022. Všetky práva vyhradené.

Tisíce používateľov Facebooku zdieľali v decembri video s údajným nemeckým vedcom, podľa ktorého vakcíny proti covidu obsahujú „nanožiletky” z grafénu, ktoré „rozrezávajú krvné cievy a ostatné orgány”. Toto tvrdenie je podľa mnohých vedcov, ktorých AFP kontaktovala, nezmyselné: vakcíny žiadny grafén ani jeho deriváty neobsahujú. Molekula, ktorú muž vo videu nakreslil, nie je derivát grafénu, nebola by schopná obiehať v telesnej tekutine a rozhodne nedokáže rozrezať časti tela zvnútra.

Viac ako 450 používateľov Facebooku zdieľalo video, ktoré uverejnila 2. decembra 2021 FB stránka Daniel Krištof - BLOG. Vo videu vystupuje muž s menom Andreas Noack, youtuber, ktorý sa predstavuje ako „nemecký chemik”. Pred vypuknutím koronavírusovej pandémie na svojom YouTube kanáli publikoval prevažne videá o zdravej výžive.

V popise videa sa píše: „Nemecký doktor a odborník na uhlík Andreas Noack nedávno zverejnil video, v ktorom zdieľa zistenie, že covid vakcíny obsahujú hydroxid grafénu, ktorý funguje ako nanožiletky, ktoré rozrezávajú krvné cievy a ostatné orgány v tele.“

Snímka nepravdivého FB príspevku vyhotovená 9. decembra 2021

Rovnaké tvrdenia sa objavili aj v mnohých ďalších príspevkoch na Facebooku, napríklad tu či tu. Rovnako sa šírili aj na dezinformačných stránkach cz24.news, torden.sk, podtatransky-kurier.sk či tadesco.org. Česká verzia videa pochádza z dezinfostránky otevrisvoumysl.cz. Jeho verzia z nastub.cz má viac ako 2800 zdieľaní.

Rovnaké tvrdenia sa šírili aj v ďalších jazykoch, napríklad vo francúzštine (1 , 2 , 3 , 4 , 5) alebo v angličtine.

Video bolo prvýkrát zverejnené na nemeckom telegramovom kanáli s názvom Noackova archa 23. novembra, kde ho videlo viac ako 400 000 používateľov.

Vedci Noackove tvrdenia odmietajú

Andreas Noack vo videu cituje štúdiu španielskeho výskumníka s menom Pablo Campra Madrid, ktorý mal údajne preukázať prítomnosť oxidu grafénu vo vakcíne proti Covidu-19. Štúdiu si mal objednať známy španielsky odmietač vakcín Ricardo Delgado Martin, ktorý na svojom blogu pravidelne publikuje nepodložené tvrdenia a dezinformácie.

Andreas Noack tvrdí, že Pablo Campra našiel „hydroxid grafénu“ v „každej vzorke“. Sám Campra však výsledky svojho výskumu takto neformuloval; povedal iba, že existujú „silné dôkazy o pravdepodobnej prítomnosti derivátov grafénu“ vo vakcíne.

Camprova štúdia nebola preskúmaná a potvrdená inými vedcami v rámci akademického procesu tzv. „peer review”, pri ktorom si odborníci vzájomne hodnotia svoju prácu pred publikáciou vo vedeckom časopise. V agentúre AFP sme už v auguste písali o tom, že sa Camprov experiment neriadil žiadnym prísnym vedeckým protokolom, takže z neho nemožno vyvodiť žiadne spoľahlivé závery.

„Vykonané testy sú nedostatočné. Uvádzajú len mikroskopické obrázky, ktoré porovnávajú obrázky grafénu a oxidu grafénu v literatúre. To však zďaleka nie je vedecký dôkaz. Identifikácia grafénu by si vyžadovala ďalšie analýzy pomocou iných techník,“ uviedla Ester Vázquez, expertka na zdravie a bezpečnosť pri projekte Graphene Flagship , ktorý v rámci štúdie tohto inovatívneho materiálu „spája asi 170 akademických a priemyselných partnerov zo 120 krajín“ a je financovaný Európskou komisiou.

Almerijská univerzita sa od správy Pabla Campra Madrida dištancovala prostredníctvom stanoviska zverejneného na Twitteri 2. júla.

Podľa profesorky Cécile Zakri, ktorá skúma grafén vo Výskumnom centre Paula Pascala, spoločnom projekte francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum (CNRS) a Univerzity v Bordeaux, vraj „neexistujú žiadne štúdie preukazujúce prítomnosť grafénu alebo jeho derivátov v roztoku vakcíny (proti covidu).“ Dodala, že „vakcína je priehľadná, ale tieto molekuly by boli sfarbené, takmer hnedé“.

Spoločnosť Graphene Flagship tiež 14. decembra uviedla, že vakcíny proti koronavírusu, ktoré sú v súčasnosti dostupné, „neobsahujú absolútne žiadny grafén v akejkoľvek forme" a dodala, že na svojich webových stránkach pripravuje na tému údajnú prítomnosť grafénu vo vakcínach kompletné „vysvetlenie".

Grafén, oxid grafénu a „hydroxid grafénu“

Grafen je nanomateriál - zlúčenina tvorená miniatúrnymi časticami - u ktorého boli spozorované antibakteriálne a antivírusové vlastnosti. „Je to materiál na báze grafitu, rovnako ako tuha v ceruzke; keby ste z nej odobrali iba jednu jedinú molekulovú vrstvu, dostanete grafén. Nie je na tom nič záhadné, len atómy uhlíka spojené dohromady,” povedal pre AFP 13. júla Erik Dujardin, výskumný pracovník Centra pre vývoj a štúdium materiálov a štruktúr pri CNRS v Toulouse.

Infografika AFP približujúca vlastnosti grafénu ( AFP / Nicolas RAMALLO, Gustavo IZUS, Patricio ARANA)

Podľa Dujardina je oxid grafénu derivát, ktorý „môže obsahovať až 60% kyslíka“.

„Prítomnosť atómov kyslíka má za následok úplne odlišnú štruktúru ako čistý grafén. Používa sa v batériách, senzoroch, atramentoch a podobne,“ povedal Maurizio Prato, riaditeľ pre oblasť zdravia a životného prostredia v Graphene Flagship, per AFP v e-maile 27. septembra 2021.

Nič ako „hydroxid grafénu“ neexistuje

Andreas Noack vo videu hovorí o „hydroxide grafénu“, ktorý definuje ako „nanometrické častice“, ktoré „sa dajú prirovnať k žiletkám“. Svoje tvrdenie dokladá ilustráciou molekuly na tabuli.

Podľa Philippa Poulina , špecialistu na grafén z Výskumného centra Paula Pascala, sa však termín „hydroxid grafénu“ medzi vedcami nepoužíva. „‚Hydroxid grafénu' je termín, ktorý nič neznamená. Vo vedeckej komunite dávame prednosť použitiu generického termínu ‚oxid grafénu',” vysvetlil Poulin agentúre AFP 13. decembra.

„‚Hydroxid grafénu' nie je známym derivátom grafénu: v bibliografii na odborných stránkach Web of Science, slúžiacej na vyhľadávanie vedeckých publikácií, sa tento termín prakticky nevyskytuje a v zriedkavých prípadoch, keď tomu tak je, ide o štruktúry extrémne blízke štruktúre oxidu grafénu. Na druhej strane oxid grafénu (GO) a jeho redukovaná forma (RGO) sú veľmi dobre známe a ľahko získateľné z grafitu,“ vysvetľuje Stéphane Berciaud výskumný pracovník Ústavu fyziky a chémie materiálov, čo je spoločný projekt Univerzity v Štrasburgu a CNRS.

„Stručne povedané, všetky tieto deriváty (GO, RGO a hypotetický GH) sú niečo ako grafén pre chudobných. V porovnaní s čistým grafénom sa GO a RGO dajú získať ľahšie a oveľa lacnejšie, ale ich fyzikálne vlastnosti sú vo všeobecnosti menej pozoruhodné ako u grafénu. Napriek tomu majú tieto materiály zaujímavé vlastnosti pre priemyselné využitie, napríklad v oblasti kompozitných materiálov, flexibilnej mikroelektroniky, ale aj pre chemickú katalýzu, biológiu a medicínu,“ uviedol výskumník.

Každopádne molekula, ktorú Andreas Noack vo videu nakreslil, nezodpovedá štruktúre grafénu, uviedol Philippe Poulain. „Pre označenie toho, čo je na tabuli, by sme nepoužili termín oxid grafénu. Ide o molekulu polycyklického aromatického uhľovodíka."

Zavádzajúca kresba Andreasa Noacka, snímka z virálneho videa vyhotovená 20. decembra

Táto molekula je „nerozpustná vo vode,” povedala Cécile Zakri. „Nie je teda možné, aby cirkulovala vo vodnom roztoku, teda ani v tele, ani vo vakcíne."

„Žiletky”

Podľa Andreasa Noacka „možno hydroxid grafénu prirovnať k žiletkám“, ktoré by mohli „porezať krvné cievy“ a spôsobiť vnútorné krvácanie u očkovaných ľudí - najmä športovcov, ktorým krv vraj „obieha rýchlejšie“.

„Z vedeckého hľadiska je toto úplne absurdné. Grafén je veľmi tenká molekula, ktorá by skutočne mohla pripomínať žiletku. Naozajstná žiletka však váži okolo 20 gramov a je miliónkrát silnejšia ako grafén. Molekula, ktorú Noack nakreslil na tabuľu, má veľmi malú hmotnosť,“ povedal Jean-François Berret , riaditeľ výskumu špecializujúca sa na biofyziku v laboratóriu Matière et Systèmes Complexes pri parížskej univerzite Diderot a CNRS.

„Jeho prezentácia nie je vedecká: zamieňa niekoľko vecí. Materiál, ktorý kreslí, je taký malý, že by sa musel pohybovať extrémne vysokou rýchlosťou, aby bol schopný rozrezať bunky. Takáto rýchlosť však nie je kompatibilná s rýchlosťou krvi prúdiacou v žilách. Aby ste si urobili predstavu, keď krájate chlieb nožom, pôsobíte na čepeľ silou. Bez tejto sily čepeľ noža neprereže vôbec nič. V prípade grafénu v krvi by táto sila bola taká malá, že by sa na bunkovej úrovni vôbec nič nestalo,“ dodal vedec.

Všetci odborníci, na ktorých sa AFP kvôli videu obrátila, jednomyseľne označili tvrdenia Andreasa Noacka za „vedecky nepodložené“ a dokonca „nebezpečné“.

Vakcíny proti covidu neboli „testované iba v Petriho miskách“

Andreas Noack vo videu taktiež tvrdil, že vakcíny neboli pred uvedením na trh testované na živých tvoroch, ale „len v Petriho miskách“. To však nie je pravda.

Vakcíny proti covidu boli rozsiahlo testované na zvieratách a potom po dobu niekoľkých mesiacov na ľuďoch, ako o tom AFP už písala tu. Výsledky týchto testov boli publikované vo vedeckých časopisoch, čo transparentne zverejňovali ich výrobcovia (1 , 2 , 3).

Štyri vakcíny proti covidu dostupné na slovenskom trhu tiež podliehajú európskej regulácii, vrátane tzv. „predklinickej“ fázy skúšok, počas ktorej testy prebiehajú v laboratóriu a na zvieratách. Skúške bezpečnosti podliehala pred uvedením na slovenský trh aj vakcína Sputnik.

Snímka stránky Európskej liekovej agentúry vyhotovená 17. decembra 2021

„Nikdy by sme si nedovolili uviesť na trh produkt, ktorý by nebol testovaný in vitro, in vivo na zvieratách a potom na ľuďoch. Tak tomu bolo aj s vakcínami proti covidu, ktoré najskôr prešli testami na stovkách tisícov ľudí a až potom boli odporúčané pre celú populáciu,“ povedal Jean-François Berret.

Hoci sa objavilo mnoho konšpiračných teórií o podozrivých alebo tajných „zložkách“ obsiahnutých vo vakcínach proti covidu, ich zloženie v skutočnosti nie je tajné. Zloženie vakcín Pfizer-BioNTech, Moderna, AstraZeneca a Janssen zverejnili zdravotnícke úrady.

Hovorkyňa spoločnosti Pfizer Dervila Keane 8. júla agentúre AFP potvrdila, že „oxid grafénu sa pri výrobe vakcíny proti ochoreniu covid-19 spoločnosti Pfizer-BioNTech nepoužíva“.

Je pravda, že oxid grafénu je študovaný ako potenciálny adjuvans pre niektoré vakcíny. Látka však stále ešte zďaleka nie je aplikovaná, uviedol v októbri pre agentúru AFP Marcelo Mariscal, prodekan Fakulty chemických vied Córdobskej univerzity v Argentíne.

Článok preložil/-a
VAKCÍNY COVID-19