Radary SHMÚ nemajú nič spoločné s americkým výskumným projektom HAARP
- Uverejnené 14. júla 2026 o 17:10
- Článok prečítate za 4 min
- Autor: Eduard STARKBAUER, AFP Slovensko
Konšpiračné teórie o americkom výskumnom programe HAARP a jeho údajnom vplyve na počasie sa na sociálnych médiách šíria už roky. Keď v júni 2026 zasiahli veľkú časť Európy rekordne vysoké teploty, slovenskí používatelia Facebooku zdieľali mapu so štyrmi meteorologickými radarmi prevádzkovanými Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) a naznačovali, že ide o miestne zariadenia projektu HAARP. Ako však pre AFP uviedol vedúci oddelenia družicovej a rádiolokačnej meteorológie SHMÚ, radary zobrazené na snímkach slúžia na monitorovanie oblačnosti a zrážok a nemajú nič spoločné s projektom HAARP. Vedci navyše AFP opakovane vysvetlili, že zariadenia HAARP nemožno využívať na manipuláciu poveternostných podmienok.
„Radary či HAARP na Slovensku!! Zrušte je a bude pršet jak v Iránu,“ píše sa v češtine na koláži v tomto alebo tomto príspevku z 30. júna 2026, ktoré boli dovedna zdieľané vyše 640-krát.
Príspevky sa začali virálne šíriť v čase, keď Európa zápasila s vlnou horúčav na konci júna, počas ktorej Slovensko zaznamenalo rekordne vysokú teplotu 41 stupňov Celzia.
Príspevky obsahujú obrázky štyroch vežovitých stavieb, ktoré majú na streche štruktúru vo forme bielej gule. Na obrázku si zároveň môžeme prečítať názvy ich lokácií, ktoré sú vyznačené aj na mape Slovenska. Ide o lokality Malý Javorník, Kojšovská hoľa, Kubínska hoľa a Španí laz.
„A čo VLÁDA? Kto povolil vybudovať tieto monštrá na Slovensku?“, „EÚ nariadila a všetky vlády stiahli chvost a postavili...za pridelenie eurofondov...na rozkradnutie...“ alebo „Presne tak chcú nás úplne vysušiť“ čítame v komentároch pod príspevkami.
Rovnaká koláž sa v príspevkoch bez zmienky o Iráne šírila už v novembri 2024, keď bola predmetom fact-checkingového článku slovenskej organizácie Demagog.sk. Najstaršou verziou aktuálne šírených príspevkov, ktorú sa AFP podarilo nájsť a obsahuje text spomínajúci Irán, bol príspevok na Facebooku z 3. mája 2026.
Zmienka o Iráne pravdepodobne súvisí s nepravdivým tvrdením, ktoré sa šírilo v apríli 2026 v súvislosti s vojnou USA a Izraela proti Iránu. Používatelia sociálnych sietí tvrdili, že intenzívne zrážky, ktoré v tom čase zasiahli Irán, boli spôsobené útokom na výskumné zariadenie zaoberajúce sa umelým vyvolávaním zrážok (cloud seeding) v Spojených arabských emirátoch.
Tieto tvrdenia v tom čase vo fact-checkingovom článku vyvrátilo nemecké médium DW, ktoré nenašlo žiadne dôkazy o tom, že by Irán zničil akékoľvek zariadenie na umelé vyvolávanie zrážok v Spojených arabských emirátoch. Program SAE na podporu zrážok navyše pokračoval vo svojej činnosti a aj po údajnom útoku naďalej verejne komunikoval. Okrem toho technológia cloud seeding nedokáže vytvoriť dážď z jasnej oblohy ani ovplyvniť počasie v celom regióne. Vedci, ktorých oslovila DW, uviedli, že jej účinky sú obmedzené na lokálne zosilnenie už existujúcich oblakov a nemôžu vysvetliť rozsiahle dažde či sneženie, ktoré zasiahli Irán.
Príspevky zdieľané slovenskými používateľmi sú najnovším príkladom nepravdivých tvrdení, ktoré dávajú extrémne prejavy počasia do súvislosti s výskumným projektom HAARP na Aljaške, zameraným na skúmanie vrchných vrstiev zemskej atmosféry. AFP sa už v minulosti venovala vyvracaniu mnohých podobných tvrdení vrátane tých, ktoré spájali projekt HAARP s nedávnymi horúčavami v Európe a Spojených štátoch.
Radary SHMÚ nemajú s HAARP „žiadny súvis“
Spätným vyhľadávaním sme prišli na to, že rovnakú koláž štvorice obrázkov situovaných na mape Slovenska publikoval na svojej stránke Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Bol použitý vo vysvetľujúcom článku o slovenskej rádiolokačnej sieti a znázorňuje „umiestnenie meteorologických rádiolokátorov SHMÚ“.
Podľa článku sú všetky štyri zariadenia rovnakého typu Meteor 735 CDP10 a tvoria súčasť povodňového varovného a predpovedného systému (POVAPSYS). Zmienku o ich inštalácii pre SHMÚ z roku 2015 nájdeme aj na stránke OWT military equipment.
SHMÚ v článku opisuje detaily fungovania týchto zariadení, ktoré „patria k najefektívnejším dištančným zariadeniam na meranie oblačnosti a zrážok.“ Na stránke čítame, že priebežné výsledky objemových meraní v intervale každých 5 minút zo štyroch radarov tvoria tzv. „zlúčenú rádiolokačnú informáciu“, ktorá je vytváraná na serveroch umiestnených na bratislavskom pracovisku SHMÚ na Kolibe.
Údaje zhromažďované týmito systémami na Slovensku sú zároveň začlenené do celoeurópskej monitorovacej siete Eumetnet.
Vedúci oddelenia družicovej a rádiolokačnej meteorológie SHMÚ Marián Jurašek pre AFP 3. júla 2026 uviedol, že meteorologické radary SHMÚ nemajú „žiadny súvis“ s americkým programom HAARP. Poukázal pritom na rozdiely v pracovných frekvenciách, v účele využitia aj vo výstupoch, ktoré tieto radarové systémy poskytujú.
Jurašek zároveň potvrdil, že „žiadny meteorologický radar nie je schopný priamo ovplyvňovať počasie. Slúži iba na monitoring.“
„Žiarenie meteorologických radarov nemá vplyv na širšie okolie,“ uviedol Jurašek.
HAARP nedokáže ovplyvniť počasie
Program HAARP (High-frequency Active Auroral Research Program) bol spustený z iniciatívy amerického Kongresu v roku 1990. Od roku 2015 ho prevádzkuje University of Alaska Fairbanks. Jeho výskumné zariadenie sa nachádza v meste Gakona na Aljaške.
Program sa zameriava na výskum vlastností a správania ionosféry, ktorú NASA definuje ako vrchnú vrstvu zemskej atmosféry na rozhraní s vesmírom. Podľa HAARP rádiové vlny vysielané jeho zariadením nie sú absorbované v troposfére ani v stratosfére – teda v dvoch vrstvách atmosféry, v ktorých vznikajú meteorologické javy ovplyvňujúce počasie na Zemi. Na webovej stránke programu čítame: „Keďže medzi nimi nedochádza k žiadnej interakcii, neexistuje spôsob, ako ovládať počasie.“
Riaditeľka HAARP Jessica Matthewsová pre AFP 1. júla 2026 povedala: „Naše zariadenie jednoducho nedokáže vytvárať ani zosilňovať poveternostné javy ani spôsobovať či zosilňovať zemetrasenia. Naše výskumné vybavenie vysiela rádiové vlny s frekvenciou, ktorú nemôžu absorbovať atmosférické vrstvy zodpovedné za počasie na Zemi.“
Jennifer Francisová, vedúca vedecká pracovníčka vo Woodwell Climate Research Center, pre AFP 6. júla 2026 uviedla, že HAARP „nemá vôbec žiadny vplyv na počasie a každý, kto verí opaku, nemá faktické porozumenie interakciám medzi vysokofrekvenčnými rádiovými vlnami a atmosférou.“
Dodala, že žiadne potenciálne experimenty zamerané na ovplyvňovanie počasia sa ani zďaleka nemôžu priblížiť rozsahu otepľovania planéty, aký spôsobuje znečistenie ovzdušia uhlíkom.
„Ľudia v skutočnosti spôsobujú, že vlny horúčav sú intenzívnejšie, častejšie, rozsiahlejšie a dlhšie tým, že výrazne zvyšujú množstvo plynov zachytávajúcich teplo v atmosfére,“ povedala.
AFP v minulosti vyvrátila tvrdenia, že HAARP spôsobil zemetrasenie v Turecku, povodne v Českej republike či záplavy v Španielsku.
Copyright © AFP 2017-2026. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás