Vedec Pavol Čekan a moderátor Braňo Dobšinský označili tvrdenia o ich myokarditíde za „dezinformácie“

Tvrdenia sa ako prvé objavili na stránke advokátskej kancelárie Petra Weisa akw.sk a následne vo facebookovom príspevku Mira Heredoša, kandidáta hnutia Republika. Heredošov facebookový príspevok mal viac ako 1300 zdieľaniami. Rovnaký obsah zverejnil aj web dennikrepublika.sk, na FB mal viac ako 2100 zdieľaní. Tvrdenia prebrali a šírili aj známe dezinformačné stránky inenoviny.sk, hlavnydennik.sk, zemavek.sk alebo oral.sk.

„’VEDEC’ ČEKAN BOL HOSPITALIZOVANÝ V KOŠICIACH S MYOKARDITÍDOU PO ZAOČKOVANÍ,“ začína svoj príspevok z 11. júla 2021 FB stránka Miro Heredoš • Republika. „’Vedec’ Čekan sa potichúčky v rozhovore priznal, že po očkovaní ho hospitalizovali v košickom VÚSCH niekoľko dní!“ píše v príspevku Heredoš.

Image

Snímka FB príspevku vyhotovená 14. júla 2021

Miro Heredoš je kandidátom odídencov zo strany Kotlebovci-ĽSNS vedených europoslancom Milanom Uhríkom. Pred vstupom do nového hnutia Republika bol Heredoš známy ako šéfkuchár viacerých slovenských reštaurácií, zviditeľnil sa na jeseň 2020 ako šéf iniciatívy Bojujeme za naše gastro.

Weis ide vo svojom pôvodnom texte ešte ďalej a dáva Čekanove očkovanie do súvisu aj s jeho zriedkavým ochorením ADEM (Akútna Diseminovaná Encefalomyelitída) či liečením v kúpeľoch Kováčová. Weis sa zviditeľnil v máji 2021, keď zakázal vstup do svojej advokátskej praxe zaočkovaným osobám.

Image

Snímka stránky akw.sk vyhotovená 15. júla 2021

Takéto tvrdenia sú však zavádzajúce a vytrhnuté z kontextu.

Je pravda, že obaja Pavol Čekan aj Branislav Dobšinský boli zaočkovaní proti koronavírusu. Pavol Čekan bol aj nedávno liečený na myokarditídu, pre AFP však vylúčil akýkoľvek súvis s očkovaním proti koronavírusu - vylúčiť to mali podľa jeho slov diagnostické testy a skúšky vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH). Príčinou zápalu podľa neho bolo dlhodobé pracovné vyťaženie, chronický vysoký krvný tlak a ischemické ochorenie srdca. Jeho ochorenie ADEM sa prejavilo pred 6 rokmi.

Moderátor Dobšinský sa na myokarditídu liečil začiatkom tisícročia, a nie po očkovaní proti koronavírusu.

Ako to bolo v skutočnosti

Súčasťou Heredošovho príspevku je jednu minútu dlhé video, v ktorom zaznie časť audio rozhovoru medzi moderátorom Braňom Dobšinským a vedcom Pavlom Čekanom, ktorý bol publikovaný 8. júla na spravodajskom portáli aktuality.sk.

„O myokarditíde teda sakramentsky dobre viem, lebo som ju dostal,“ povie v rozhovore okolo času 19:30 Pavol Čekan.

„Ja tiež,“ odpovedá mu Dobšinský.

„A teda presne viem, čo to je, a presne viem, ako som sa cítil, a ja som sa cítil naozaj dobre. Len to EKG vyzeralo strašne zle. A áno bol som hospitalizovaný vo VÚSCHu v Košiciach a naozaj som tam bol dva tri dni a naozaj mi robili všelijaké iné diagnostiky a všetko sa našťastie vylúčilo. Jednoducho dva týždne pokoja napravilo aj to EKG aj všetko ostatné,“ pokračuje Čekan v rozhovore.

Nikde v celom ich rozhovore sa však nespomína, že by mali dostať myokarditídu (zápal srdcového svalu) po očkovaní proti koronavírusu alebo v jeho dôsledku.

Ako povedal Čekan aj pre portál startitup.sk, takéto tvrdenie je nepravdivé: „Ja som nepovedal, že po očkovaní som bol hospitalizovaný vo VÚSCH. Povedal som, že teda o myokarditíde niečo viem, pretože som ju dostal. O očkovaní či po očkovaní nepadlo ani slovo,“ skonštatoval Čekan.

Čekan bol v minulosti liečený na neurologickú autoimúnnu chorobu ADEM, ktorá sa uňho prejavila v roku 2015, čo spomínal aj vo viacerých rozhovoroch pre slovenské médiá, napríklad pre Hospodárske noviny.

„Úplne som ochrnul. Na dvoch miestach v mieche sa mi vytvorili diery. (...) Je to autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje neurodegeneráciu. A stres prispieva k tomu, že váš imunitný systém je oslabený. Pracoval som 60 až 70 hodín týždenne, a okrem toho som sa chcel venovať rodine. Mal som pocit, že som zaseknutý medzi dvoma mlynskými kolesami. Narazil som na svoje limity, svoju vlastnú stenu,“ povedal o svojom chronickom ochorení Čekan ešte v januári 2020.

Čekan bol podľa svojho príspevku na Facebooku z 18. júna 2021 na 7-týždňovom liečení v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Dôvody vysvetlil v rozhovore pre Denník N: „Veľmi mi začali tŕpnuť nohy a už som vedel, že sú to príznaky možnej recidívy. Akákoľvek magnetická rezonancia odhalí stopy po tejto neurologickej chorobe v krčnej a hrudnej časti mojej miechy. Tak som si povedal: ‘Stop. Musím sa venovať sám sebe a svojmu zdravotnému stavu.’“

Ale ani jedno z týchto dvoch ochorení nemalo súvis s vakcínou proti koronavírusu, čo pre AFP Fakty uviedol Čekan 13. júla 2021.

„Aj v prípade ADEM, aj v prípade myokarditídy bol vylúčený súvis s očkovaním,“ povedal Čekan 13. júla pre AFP s tým, že tvrdenia z príspevkov označil za dezinformácie. Keďže lekári vylúčili súvis myokarditídy s vakcínou, prípad nebol hlásený ako vedľajší účinok očkovania, povedal. Na liečení v Kováčovej bol vraj monitorovaný aj pomocou EKG, jeho hospitalizácia vo VÚSCHu prišla až následne (čiže opačne, než naznačuje v texte Weis).

„Myokarditída nie je žiadna raritná vec. V bežnom živote by som to ani nepostrehol, bol som len tri dni unavený. V mojom prípade to súviselo s fyzickým preťažením, so skrytou ischémiou srdca a s chronickým vysokým tlakom, toto bola priama príčina,“ povedal pre AFP Čekan.

Dobšinský sa ohradil voči nepravdám priamo v komentári pod Heredošovým príspevkom, pričom ho nazval „nepravdivou a nezmyselnou propagandou“.

„(A)by som uviedol fakty na pravú mieru (...) Áno, mal som myokarditídu, ale mal som ju dávno, pred rokmi. S očkovaním, ktoré som absolvoval, preto nijako nesúvisí. Toľko fakty, stačí nabudúce pozornejšie počúvať a nedomýšľať si niečo, čo nezaznelo a nie je pravdou,“ napísal Dobšinský v komentároch. „(...) som nútený konštatovať, že vedome šírite lži. Toľko k vašej dôveryhodnosti. Je na bode nula, nedá sa vám veriť, v ničom,“ dodal Dobšinský v neskoršom komentári.

Image

Snímka komentárov Braňa Dobšinského pod príspevkom Mira Heredoša vyhotovená 15. júla 2021

Dobšinský na Heredošov príspevok reagoval aj vlastným statusom 12. júla. V ňom napísal, že zo strany autorov zavádzajúceho príspevku „ide o zlovoľnosť postavenú na manipulácii s faktmi. Nie, im nejde o zdravie a životy, tie sa totiž nechránia vedomými lžami. Ide im zrejme len o demagógiu, kde svojmu politickému boju obetúvajú fakty aj pravdu. To nie je boj za zdravie, ani životy.“

Image

Snímka FB príspevku Braňa Dobšinského vyhotovená 15. júla 2021

Po kontaktovaní agentúrou AFP Dobšinský doplnil: „Môžem potvrdiť informácie, ktoré som uviedol v statuse. Doplním len, že som bol liečený vo Fakultnej nemocnici v Bratislave niekedy začiakom tisícročia, dátum si už, žiaľ, nepamätám.“

Po Dobšinského komentároch Heredoš 15. júla o 10:59, bezmála štyri dni od publikácie pôvodného príspevku, upravil svoj príspevok a odstránil z neho zmienku o moderátorovi. V komentári sa mu ospravedlnil.

Čo je to myokarditída

Myokarditída je zápalové ochorenie myokardu (srdcového svalu), ktorého najčastejšou príčinou vzniku je vírusová infekcia. „Prejavuje sa oslabnutím srdca, ktoré môže viesť až ku srdcovému zlyhaniu. S odstupom času však väčšinou dôjde ku obnoveniu funkcie myokardu,“ uvádza na svojej stránke VÚSCH. Podľa stránky v prípade len mierneho zápalu srdcového svalu alebo v úvode ochorenia nemusí pacient pociťovať žiadne ťažkosti. Avšak ak dôjde ku progresii ochorenia, môžu sa dostaviť príznaky ako bolesti na hrudníku, arytmie, sťažené dýchanie (najmä pri fyzickej námahe), opuchy dolných končatín/členkov. V ojedinelých prípadoch môže byť ochorenie smrteľné.

Na riziká myokarditídy, teda zápalu srdcového svalu, sme sa spýtali aj popredného slovenského kardiológa profesora Róberta Hatalu, primára Oddelenia arytmií a kardiostimulácie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH).

„Myokarditída nie je zriedkavé ochorenie a vyskytuje sa ročne u 100-200 osôb (zväčša mladých) na 1 milión obyvateľov (t.j. v SR je ročne 500-1000 prípadov). Môže ho vyvolať množstvo vírusov, vo väčšine prípadov sa akútne ochorenie ale vôbec nediagnostikuje, pretože pacient ľahkým príznakom nepripisuje žiadny význam,“ uviedol Hatala.

Myokarditída po očkovaní - čo na to inštitúcie a špičkoví kardiológovia

Je pravda, že Výbor pre hodnotenie rizík liekov (PRAC) Európskej liekovej agentúry (EMA) 9. júla 2021 po preskúmaní všetkých dostupných údajov prišiel k záveru, že existuje možná súvislosť medzi veľmi zriedkavými prípadmi myokarditídy a perikarditídy a mRNA vakcínami, teda Comirnaty (Pfizer/BioNTech) a Spikevax (Moderna). Pri perikarditíde ide o zápal obalu srdcového svalu.

Ako uvádza Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), „v súvislosti s myokarditídou išlo o 145 prípadov po vakcíne Comirnaty a 19 prípadov po vakcíne Spikevax, pri perikarditíde o 138 prípadov po vakcíne Comirnaty a 19 po vakcíne Spikevax. Do konca mája 2021 bolo v EHP podaných približne 177 miliónov dávok vakcíny Comirnaty a 20 miliónov dávok vakcíny Spikevax.“ Prípady myokarditídy a/alebo perikarditídy sa podľa správy zvyčajne vyskytli do 14 dní po očkovaní, častejšie po druhej dávke vakcíny a u mladších dospelých mužov.

Obdobné závery publikovali aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Organizácia spojených národov (UN) či americké Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC).

Všetky spomenuté inštitúcie sa však zhodujú, že vzhľadom na to, že schválené vakcíny poskytujú vysoký stupeň ochrany pred ochorením Covid-19 a pred jeho závažným a fatálnym priebehom, celkové prínosy vakcín i naďalej vysoko prevyšujú ich riziká.

V súlade s odporúčaniami EMA však ŠÚKL píše, že je „potrebné byť obozretný a bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc, ak sa u vás vyskytnú tieto príznaky: dýchavičnosť, prudký tlkot srdca, ktorý môže byť nepravidelný, alebo bolesť na hrudníku.“

Podľa Hatalu sa v posledných rokoch významne zdokonalila diagnostika myokarditídy. Nikdy a nikde na svete sa podľa neho nevyužívali metódy predtým dostupné iba vo vysoko špecializovaných ústavoch (ako NÚSCH) pri ľahkých príznakoch podobných tým, aké mali mladí muži po očkovaní.

„Spúšťačom obrazu, ktorý by sa dal nazvať podľa laboratórnych vyšetrení ‘ľahká myokarditída’ môže byť teda aj ťažká záťaž organizmu s následnou prechodnou ischémiou, neliečený vysoký tlak na tom môže tiež participovať,“ uviedol Hatala. „Z tohto dôvodu sa od začiatku očkovania neodporúča po každom očkovaní aspoň 2 týždne športovať. Takmer všetci muži, u ktorých bola myokarditída diagnostikovaná, to však nedodržiavali.“

Hatala dodal, že porovnanie s inými vakcináciami máme presnejšie iba pre kiahne, kde sa zistil zvýšený výskyt myokarditídy/perikarditídy, a to približne v 1 prípade na 12 000 očkovaných, odkázal pritom na štúdiu amerických vedcov z roku 2015. Pre porovnanie uviedol, že pri vakcínach na Covid-19 bolo podľa štúdie amerických vojenských lekárov pozorovaných 23 prípadov myokarditídy pri 2,8 podaných dávkach mRNA vakcíny, tj. pomer bol 1 prípad na 122 000 podaných dávok.

Hatala na záver pre AFP zdôraznil, že „myokarditída je typické ochorenie mladých ľudí, takmer každý vírus je schopný vyvolať myokarditídu“. Drvivá časť pacientov podľa neho však nikdy nebude diagnostikovaná, pretože ochorenie je buď bezpríznakové alebo sú príznaky „banálne“ („tu a tam ma pichne pri srdci“).

O tom, ako nízke sú riziká problémov so srdcom pri vakcinácii oproti samotnému Covidu, hovorila v nedávnom rozhovore aj Eva Goncalvesová, primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca v NÚSCHu.

Goncalvesová v rozhovore tvrdí, že „riziko srdcových zápalov (pri očkovaní) tu je, ale je extrémne malé“. Dodáva, že podľa správy EMA mala absolútna väčšina z tých, pri ktorých sa myokarditída spustila, len veľmi ľahký priebeh a pacienti sa v zásade vyhojili sami.

Naopak Covid je podľa nej pre kardiovaskulárny systém oveľa nebezpečnejší ako očkovanie. „Covid (...) poškodzuje pľúca, čo spôsobuje málo kyslíka v krvi, a tento stav prirodzene postihne aj srdce, keďže tento orgán potrebuje kyslík zo všetkých najviac. Na to sa môžu nabaľovať ďalšie faktory, ako sú mikrotrombózy, ktoré poškodzujú srdcové svaly, alebo prudká imunitná reakcia. Takže prudká imunitná reakcia zďaleka nie je len záležitosť očkovania, bežne ju spôsobuje aj samotný covid. Druhou rovinou sú postcovidové rezíduá. Stáva sa, že pacient prekoná covid pomerne ľahko, ale počas nasledujúcich mesiacov mu lekári diagnostikujú buď zhoršenie predchádzajúceho srdcového ochorenia alebo nové srdcové ochorenie, o ktorom dovtedy nevedel,“ povedala Goncalvesová.

ŠÚKL uvádza, že ku dňu 14. júla eviduje v rámci podozrení na nežiaduce účinky vakcín proti Covidu 8 hlásení myokarditídy a 3 hlásenia perikarditídy. Celkovo bolo ku dňu 15. júla na Slovensku 2 177 125 ľudí zaočkovaných prvou dávkou vakcíny proti Covidu a 1 842 079 ľudí druhou dávkou.