![](/sites/default/files/medias/factchecking/g2/2025-02/9b586515d40d943b1e8f12b82d9d3613.jpeg)
Tvrdenia o údajnom pokuse o atentát na slovenského prezidenta sú založené na vymyslených správach
- Uverejnené 11. február 2025 o 12:24
- Článok prečítate za 7 min
- Autor: Eduard STARKBAUER, AFP Slovensko
Copyright © AFP 2017-2025. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
„ŠOKUJÚCE: Ukrajinský špión chcel zabiť nášho prezidenta Pellegriniho!!! Musí okamžite opustiť Česko!“ začína tento príspevok na Facebooku z 1. februára 2025. Tento a iné príspevky s rovnakým obsahom zdieľali stovky používateľov. Mnohé z nich obsahovali koláž tváre slovenského prezidenta s pridaným červeným terčom.
Podľa príspevkov atentátu zabránila česká Bezpečnostná informačná služba BIS. Tvrdili tiež, že na jeho plánovaní sa údajne podieľal aj chargé d'affaires Kyjeva v Prahe Vitalij Usatyj, za čo mu hrozí vyhostenie z krajiny do 48 hodín. Rovnaké obvinenia sa objavili aj v príspevkoch na Telegrame či na platforme X.
V nedávnych príspevkoch nebolo uvedené, kedy a kde presne sa mal atentát uskutočniť. Napriek tomu sa v nich opakovali rovnaké tvrdenia, ktoré sa šírili už v apríli 2024 po tom, ako Pellegrini vyhral prezidentské voľby, no ešte sa oficiálne neujal funkcie. Zatiaľ čo sa vtedy v niektorých príspevkoch o Pellegrinim hovorilo ako o „novozvolenom prezidentovi“, novšie príspevky boli zodpovedajúcim spôsobom upravené tak, aby sa o ňom hovorilo jednoducho ako o prezidentovi.
Príspevky citujú starú – a nepravdivú – správu ČTK
Všetky spomenuté príspevky – z apríla 2024 aj zo začiatku roka 2025 – sú nepravdivé. Niektoré z nich takmer doslovne citujú úryvok z dvoch údajných článkov Českej tlačovej agentúry ČTK (tu a tu) z apríla 2024, ktoré boli po uverejnení okamžite označené ako „vymyslené“ samotnou tlačovou agentúrou, českou bezpečnostnou informačnou službou aj ministerstvom zahraničných vecí.
Len niekoľko minút po tom, čo sa články v apríli 2024 objavili na spravodajskom webe tlačovej agentúry v angličtine aj češtine, ich ČTK stiahla s tvrdením, že sa stala terčom kybernetického útoku. Okamžite vydala aj vyhlásenie na svojich webových stránkach a na platforme X, v ktorom vysvetlila, čo sa podľa nej stalo.
![](/sites/default/files/styles/image_in_article/public/medias/factchecking/g2/2025-02/a563d70ad9263c3542fc458bd4f0742f.jpeg?itok=52akD_IO)
Podľa ČTK texty „nepochádzajú z produkcie ČTK“ a napísal a zverejnil ich „neznámy útočník“. „ČTK vo svojom spravodajskom servise nezverejnila žiadne informácie v tomto znení. Správy boli z webu ČTK odstránené a prístup k nim zablokovaný,“ uviedla.
Šéfredaktorka spravodajstva ČTK Radka Matesová Marková poukázala aj na početné pravopisné a štylistické nezrovnalosti vymyslených textov, ktoré nie sú v súlade so smernicami agentúry – napríklad nesprávne písanie mena prezidenta, nesprávne uvádzanie zdrojov či tendenčný formát správ.
Matesová Marková v maile pre agentúru AFP 5. februára 2025 uviedla, že z jazykového a formálneho hľadiska boli články „úplne nevyhovujúce“. Všetky predmetné príspevky na sociálnych sieťach v slovenčine, kolujúce na začiatku roka 2025, obsahovali rovnaké formulácie ako falošné správy ČTK s rozdielmi pri oprave priezviska prezidenta a funkcie ukrajinského diplomata.
Verejnoprávna tlačová agentúra ČTK funguje od roku 1918 a denne vydáva stovky správ a iných záznamov, ktoré predáva českým a zahraničným médiám. Jej činnosť kontroluje rada volená Poslaneckou snemovňou. Na rozdiel od českého rozhlasu a televízie nemá agentúra zaručený príjem z koncesionárskych poplatkov a od roku 1996 nedostáva žiadne štátne dotácie.
O kybernetickom útoku informovalo množstvo médií v Česku aj na Slovensku
Kybernetický útok bol v apríli 2024 hojne pokrývaný médiami v Česku a na Slovensku.
Na Slovensku o útoku informovali médiá tu alebo tu (archív tu a tu). Český Deník N, ktorý v apríli 2024 o prípade informoval medzi prvými, získal vyjadrenie hovorcu českého ministerstva zahraničných vecí Daniela Drakea: „Rezolútne popierame, že je to pravda. Ide o dezinformáciu, podľa našich informácií nejde o autentické spravodajstvo ČTK“ (archív).
V Rusku uverejnila na základe správy ČTK článok o údajnom zmarenom pokuse o atentát aj štátna tlačová agentúra TASS. Následne ju upravila a doplnila o súvislosti hackerského útoku (archív). TASS vydala aj samostatnú správu o kybernetickom útoku (archív). Správu o údajnom pokuse o atentát na Pellegriniho však prevzali iné ruské médiá bez akejkoľvek zmienky o hackerskom kontexte.
ČTK tvrdí, že česká polícia odložila vyšetrovanie
Oslovené slovenské úrady sa k údajnému pokusu o atentát odmietli verejne vyjadriť. Samotný Pellegrini sa k údajnému pokusu o atentát nevyjadril a prezidentská kancelária po kontaktovaní agentúrou AFP odmietla vydať akékoľvek vyhlásenie. Slovenská spravodajská služba SIS 5. februára 2025 v e-maile uviedla, že „z právnych dôvodov“ sa nemôže vyjadrovať.
Jediné, čo bolo slovenské Prezídium Policajného zboru ochotné uviesť je, že „Vami uvedené informácie z daného obdobia neeviduje v rámci žiadneho trestného konania“.
Aj na českej strane zostávajú orgány podobne zdržanlivé. „V súčasnosti nemám žiadne informácie, ktoré by som mohol zverejniť v súvislosti s uvedeným prípadom, ani nemôžem potvrdiť alebo vyvrátiť informácie o konkrétnej osobe,“ uviedol hovorca českej polície David Schön v e-maile z 5. februára 2025 pre agentúru AFP.
V auguste 2024 ČTK informovala, že obdržala policajné uznesenie o odložení vyšetrovania útoku po tom, čo polícia „nepreukázala skutočnosti, ktoré by odôvodňovali začatie trestného stíhania, keďže neidentifikovala páchateľa útoku. Z uznesenia však vyplýva, že stopy útoku vedú do Ruska“ (archív).
„Odvtedy ČTK nedostala žiadne nové informácie o tomto incidente od polície, ani od inštitúcií, ktoré spomínate,“ uviedla šéfredaktorka spravodajstva Matesová Marková pre agentúru AFP 5. februára 2025.
Napriek odloženiu policajného vyšetrovania trvá česká spravodajská služba BIS na tom, že internetová stránka ČTK bola napadnutá hackermi a k žiadnemu pokusu o atentát na slovenského prezidenta tak, ako ich opisujú príspevky, nedošlo. „Správy, na ktoré sa pýtate, boli falošné a na stránky agentúry ČTK ich umiestnil útočník nelegálne,“ uviedol hovorca Ladislav Šticha v e-maile pre AFP 5. februára 2025.
„Obsah správ bol kompletne nepravdivý a žiadna z opisovaných udalostí sa nikdy nestala. Agentúru na útok hneď v prvých minútach upozornila BIS, po čom boli nepravdivé správy odstránené. Kto mohol byť ich autorom, nie som oprávnený komentovať,“ napísal Šticha.
Údajný podozrivý Ukrajinec stále pracuje na veľvyslanectve
Ukrajinský diplomat Vitalij Usatyj, ktorý bol podľa falošných príspevkov z apríla 2024 ako aj januára a februára 2025 zapojený do prípravy údajného atentátu, nebol z Českej republiky vyhostený a podľa účtov ukrajinského veľvyslanectva na sociálnych sieťach stále ako diplomat zastupuje Ukrajinu.
Hoci sa v príspevkoch píše, že český minister zahraničných vecí Jan Lipavský vydal „mimoriadne prehlásenie“ o vyhostení diplomata, hovorkyňa ministerstva Mariana Wernerová pre agentúru AFP uviedla, že „ministerstvo zahraničných vecí nikdy takýto text nevytvorilo, nevydalo ani nezverejnilo, a to ani v mene ministra Lipavského“.
Keďže Ukrajina nemala dva roky v Českej republike veľvyslanca na plný úväzok, Usatyj bol ako tzv. „chargé d'affaires“ fakticky najvyšším predstaviteľom veľvyslanectva v Českej republike od júla 2022 až do júla 2024, keď bol za veľvyslanca formálne vymenovaný Vasyl Zvaryč (archív tu a tu.) Vitalij Usatyj však aj potom pokračoval v práci na veľvyslanectve.
Podľa webovej stránky ukrajinského veľvyslanectva zastával Usatyj funkciu chargé d'affaires aj v čase hackerského útoku na ČTK (archív). Podľa novšieho zoznamu diplomatov pracujúcich na ukrajinskom veľvyslanectve, naposledy aktualizovaného 25. októbra 2024, zastával Vitalij Usatyj funkciu „poradcu-vyslanca“ (archív).
![](/sites/default/files/styles/image_in_article/public/medias/factchecking/g2/2025-02/6c8c94bb53cb7a4a2520ed4f502b1bb8.jpeg?itok=iY3fsNw2)
Na rozdiel od vymyslenej správy na webovej stránke ČTK nebol Usatyj vyhostený do 48 hodín od odhalenia údajného pokusu o atentát. V skutočnosti zastupoval ukrajinské veľvyslanectvo pri oficiálnych príležitostiach bezprostredne po kybernetickom útoku na ČTK 24., 25. aj 26. apríla 2024.
Nedávno, 18. decembra 2024, bol prítomný na otvorení projektu na záchranu kultúrneho dedičstva iniciatívy Archa pro Ukrajinu. O tejto udalosti informovali české médiá článkom či videom (archív tu a tu). Naposledy 29. januára 2025 bol Usatyj súčasťou delegácie ukrajinského veľvyslanectva, ktorá navštívila hasičský zbor v meste Pardubice, o čom svedčí aj príspevok na sociálnom médiu.
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás