Bieloruský aktivista a novinár Raman Pratasevič ako cieľ dezinformačnej kampane
- Tento článok je viac ako rok starý.
- Uverejnené 18. júna 2021 o 09:49
- Aktualizované dňa 21. júna 2021 o 11:56
- Článok prečítate za 9 min
- Autor: Ladka MORTKOWITZ, Robert BARCA, AFP Česká republika, AFP Slovensko
Copyright © AFP 2017-2024. Pre akékoľvek komerčné použitie tohto obsahu je nutné predplatenie našich služieb. Viac informácií zistíte tu.
Tisíce používateľov sociálnych sietí zdieľali fotografie, články či blogy, podľa ktorých je väznený bieloruský novinár neonacista, v mnohých jazykoch vrátane češtiny, slovenčiny, poľštiny, bulharčiny či maďarčiny. Niektoré príspevky boli vyslovene lživé, napríklad tie, ktoré obsahovali fotografie iných ľudí, pričom podľa ich popisu však malo ísť práve o Prataseviča. Ďalšie miešali skutočné udalosti a nepodložené tvrdenia tak, aby vytvorili obraz nebezpečného zločinca, ktorý si svoje zajatie bieloruským režimom plne zaslúžil.
V snahe overiť čo najviac zo zdieľaných tvrdení sa agentúra AFP spojila s viacerými novinárovými kolegami, rodinnými príslušnikmi a známymi, ale aj s ľuďmi, ktorí sú v skutočnosti na fotografiách klamlivo pripisovaných Pratasevičovi. Postupne sme rozkryli komplikovanú sieť lží, poloprávd a nepodložených obvinení, ktorú nižšie analyzujeme.
Čo sa s istotou preukázať dá
Krátko po tom, ako 23. mája 2021 agenti bieloruskej KGB vyvliekli Prataseviča z lietadla v Minsku, sa medzi používateľmi sociálnych sietí začali šíriť viaceré fotografie mladíkov hajlujúcich so zdvihnutou pravicou či takých, ktorí mali viditeľné symboly SS.
Tvrdenia založené na fotografiách vytrhnutých z kontextu zdieľali aj niektorí politici, napríklad poslanec NR SR za SMER Ľuboš Blaha. Vo svojom príspevku z 25. mája poslanec Blaha nazýva Prataseviča „mladým bieloruským fašistom“ či „normálnym náckom“, ktorý „zo všetkého najradšej hajluje“.
1. Nacistický pozdrav
Snímka dvoch hajlujících mladíkov s vlajkou napravo sa začala šíriť už v auguste 2020 počas masových demonštrácií po zmanipulovaných prezidentských voľbách v Bielorusku, pričom v tom čase príspevky žiadnu zmienku o Pratasevičovi neobsahovali.
Krátko po Pratasovičovom zadržaní však tieto fotografie boli zdieľané spolu s tvrdeniami, že na nich mal byť hajlujúc zachytený práve mladý bieloruský novinár. Viac ako 2100 používateľov Facebooku zdieľalo tento príspevok z 25. mája 2021. Fotografia, na ktorej vidno hajlovať dvoch chlapcov s vlajkou, pričom jedným z nich mal byť Pratasevič, bola zdieľaná aj na viacerých ďalších miestach na Facebooku (tu, tu, tu alebo tu).
Raman Pratasevič však nie je ani na jednej z týchto fotografií.
Reverzným vyhľadávaním a pátraním po zdroji uvedených fotografií s hajlujúcimi mladíkmi sme sa dostali až k ruskému internetovému fóru Peremogi - obe fotografie boli na fóre uverejnené 15. apríla 2015. Osobou identifikovanou na fotografiách bol podľa autora príspevku na fóre istý Konstantin Achromenko (Константин Ахроменко), pričom hyperlinkový odkaz z fóra smeroval na Achromenkov profil na ruskej sociálnej sieti V Kontakte.
Tím AFP Fakty oslovil Achromenka prostredníctvom Facebooku a Instagramu. Mladík, ktorý opustil Bielorusko pred štyrmi rokmi, nám potvrdil, že na fotografiiách je skutočne on a jeho kamarát.
„Tieto fotografie sú 10 až 12 rokov staré. Som na nich ja a môj kamarát, ktorý zostal v Bielorusku. Mali sme asi 15 rokov. Tieto fotky sa nikdy nemali dostať na internet, veľmi sa hanbím, že sa tak stalo,“ povedal pre AFP Achromenko 26. mája.
„Nikdy sme neboli náckovia. Niekoľko takýchto fotografií sme si zo srandy urobili, pretože bieloruská štátna propaganda nás náckami nazvala,“ dodáva, „Boli sme hlúpi, kedysi dávno sme ich aj vymazali a potom som na fotky zabudol.“
Achromenko bol podľa vlastných slov študentom Bieloruskej štátnej hudobnej akadémie, dnes však žije v Poľsku. Pre AFP vysvetlil, že v minulosti sa viackrát zúčastnil na občianskych či politických protestoch: „Nechcel som zostať ticho a pozerať sa na všetky tie absurdity, na to ako Lukašenko mení moju krajinu na druhý Sovietsky zväz.“ Achromenko tvrdí, že za svoje aktivity bol opakovane podrobený represiám zo strany režimu.
„Na jednej z pokojných protestných akcií mi rozbili hlavu a zlomili nohu. Po ďalšej ma zatkli a 12 dní som strávil vo väzení v meste Zhodino. Keď ma pustili, zistil som, že už na Bieloruskej štátnej akadémii neštudujem,“ dopĺňa Achromenko, „Do Poľska som prišiel po tom, ako som bol za svoje občianske aktivity opakovane prenasledovaný. Našťastie sa mi podarilo začať študovať na Hudobnej akadémii vo Vroclave.“
„Je veľmi zvláštne vidieť tieto fotografie po 12 rokoch od ich publikovania, a je ešte zvláštnejšie, že ich niekto používa na očierňovanie skutočných bieloruských hrdinov,“ povedal pre AFP.
2. Helma so znakom SS
Na ďalšej hojne zdieľanej fotografii zase vidno mladíka vo vojenskej uniforme, ktorý má na hlave helmu so znakom SS (ozbrojeného oddielu Schutzstaffel, ku ktorému v nacistickom Nemecku patrili najoddanejší prívrženci Adolfa Hitlera).
Aj túto fotografiu zdieľali používatelia sociálnych sietí s tvrdením, že má ísť o Ramana Prataseviča. Tento príspevok v češtine z 24. mája 2021 mal viac ako 600 zdieľaní (taktiež tu alebo tu).
AFP pomocou reverzného vyhľadávania našla množstvo (často veľmi proruských) článkov a tweetov (napr. tu, tu, tu alebo tu), podľa ktorých je muž na fotografii istý Eduard Lobov, jeden z vodcov bieloruskej organizácie zvanej „Fronta mládeže“.
Lobov je bývalý politický väzeň, ktorý bol v roku 2010 zatvorený na 4 roky do väzenského tábora za odpor proti Lukašenkovmu režimu. V roku 2015 zverejnil svoje rozhodnutie bojovať ako dobrovoľník proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. O dva roky neskôr zverejnil spomínanú fotografiu na svojom profile V Kontakte.
Neoveriteľné obvinenia a informácie vytrhnuté z kontextu
Mnoho spomínaných príspevkov označuje Prataseviča za „extrémistu“, „teroristu“, „fašistu“ a „neonacistu“. Ako dôkaz má slúžiť tvrdenie, že bojoval s tzv. azovským práporom, čo uviedla napríklad ruská spravodajská televízna stanica Rossia 24 .
Azov je krajne pravicový vojenský oddiel, ktorý bol vytvorený v roku 2014 po ruskej anexii Krymu a od tej doby sa stal legitímnou súčasťou ukrajinských ozbrojených síl. V čase ruskej invázie Krymu vzniklo viacero podobných dobrovoľníckych oddielov, aby posilnili nedostatočne financovanú a zle vycvičenú ukrajinskú armádu.
„Na začiatku pochádzalo veliteľstvo Azovského oddielu aj mnoho jeho bojovníkov z ukrajinskej krajne pravicovej scény,“ povedal AFP v rozhovore 27. mája Michael Colborne, novinár, ktorý dlhodobo sleduje ultrapravicové hnutia vo východnej Európe a o prápore Azov píše knihu.
Hoci je Azov je už niekoľko rokov legitímnou súčasťou ukrajinských ozbrojených síl, mimo Ukrajiny má často povesť krajne pravicovej a ultranacionalistickej organizácie.
Podľa Colborna sa v oddieli vyskytujú „niektoré silné neonacistické prvky“, ale „sú tam aj ďalší (členovia), ktorí vôbec nemusia byť krajne pravicoví“. Podľa novinára je Azov v mnohých ohľadoch „celkom heterogénne hnutie, aj keď má zjavné krajne pravicové tendencie“.
Vojak alebo novinár?
Podľa príspevkov na Facebooku sa mal Pratasevič pripojiť k Azovu, podstúpiť vojenský výcvik a následne sa zúčastniť bojov proti proruským separatistom na Donbase, čo z neho malo spraviť „bieloruského esesáka“ a „teroristu“. Niektoré príspevky na sociálnych sieťach takmer od slova doslova kopírujú blog, ktorého autorka Diana Mihailova často zverejňuje príspevky namierené proti Ukrajine:
Informácie z tohto blogu sa objavili aj na populárnej FB stránke slovenského politológa Eduarda Chmelára.
Je známe, že Pratasevič sa v roku 2015 skutočne zdržiaval na východnej Ukrajine, aj že strávil nejaký čas s azovským práporom. To potvrdili aj bývalý veliteľ Azova Andrej Biletsky či hovorkyňa Anastasia Rymar. Oba však povedali, že Pratasevič iba zaznamenával dianie a nikdy sám aktívne nebojoval.
Bol tam „iba ako novinár“ informujúci o dianí na fronte, oznámila AFP hovorkyňa Azovu Rymar prostredníctvom e-mailu 26. mája. Pokiaľ ide o Biletského, ten na svojom telegramovom kanáli potvrdil, že Pratasevič bol len reportér. „Áno, Raman skutočne bojoval s Azovom a ďalšími vojenskými jednotkami proti okupácii Ukrajiny. Bol s nami blízko Širokina, kde bol aj zranený. Ale bol to novinár a jeho zbraňou nebol samopaľ, ale slovo,“ uviedol Biletsky vo svojom vyhlásení.
Na tomto videu sú skutočne zábery muža vyzerajúceho ako Pratasevič, ktorému ošetrujú povrchové zranenia.
Podľa webovej stránky EUvsdisinfo.eu, projektu zahraničnej služby Európskej únie zriadenom v rámci boja s ruskými dezinformáciami, dochádza k účelovej dehonestácii Prataseviča v kyberpriestore. Web analyzoval dezinformačnú kampaň proti Pratasevičovi (napríklad tu alebo tu ) a porovnal ju s metódami používanými proti kritikom Kremľa, akým je napríklad Alexej Navaľnyj.
Aj disidentov otec Dmitrij Pratasevič povedal 27. mája novinárom počas tlačovej konferencie vo Varšave, že „môj syn je a vždy bol novinár. Bol na Donbase ako reportér a robil len svoju prácu.“ Obaja rodičia hovorili o svojom synovi pre AFP taktiež tu.
Sám Pratasevič popísal svoju prácu počas protestov na Majdane na Ukrajine v tomto videu, kde uviedol, že bol vždy len pozorovateľom. „Nikdy som priamo nebojoval. Nehádzal som žiadne molotovy, ani kamene, ani čokoľvek iné,“ povedal. „Bol som sa tam len pozrieť.“ Azov však v dokumente priamo nezmienil.
Niektoré príspevky obsahujú fotografie mladého muža vo vojenskej uniforme, ktorý sa na Prataseviča nápadne podobá (jeho totožnosť sme však so stopercentnou spoľahlivosťou nevedeli doložiť a overiť). Obklopený je vojakmi, na ktorých uniformách sú viditeľné symboly azovského práporu.
Na iných snímkach vidno muža v uniforme, ktorý drží v ruke kalašnikov a usmieva sa do objektívu. Aj v súvislosti s týmito fotografiami sa šírili tvrdenia, podľa ktorých mal na nej byť zachytený práve Pratasevič. S bieloruským vojakom z fotografie prezývaným „Kim“ bol v roku 2015 publikovaný rozhovor na ukrajinskej stránke Rádia Slobodná Európa (RFE). Podľa nedávneho článku RFE, ktorý sa venoval aj tomuto rozhovoru, však skutočná identita vojaka Kima „zostáva nejasná“.
Náčelník štábu azovského práporu v rokoch 2014-2017 Vladyslav Sobolevskij pre AFP povedal, že sa Pratasevič k práporu pripojil ako novinár, pretože chcel „pomôcť Ukrajine a v budúcnosti aj svojej vlastnej krajine“.
„Videl to nasledovne: Lukašenko musí odísť. Bielorusko by malo byť slobodné,“ uviedol Sobolevskij.
Agentúra AFP už o dezinformačnej kampani proti Pratasevičovi detailne informovala v angličtine tu.
Pratasevičova minulosť
Bieloruský mladík sa rozhodol stať sa novinárom už v 17 rokoch krátko po tom, ako bol zatknutý počas protestu proti Lukašenkovi a brutálne vypočúvaný. Ako fotograf prispieval do rôznych bieloruských médií, v roku 2019 z krajiny odišiel a začal pracovať pre opozičný telegramový kanál Nexta, ktorý po minuloročných prezidentských voľbách pomáhal organizovať masové protesty proti Lukašenkovi. Nexta má v súčasnosti viac ako 1,2 milióna odberateľov.
Pratasevič so svojou priateľkou sa 23. mája vracali lietadlom spoločnosti Ryanair z Atén do Vilniusu, ale krátko pred prekročením litovských hraníc bol let presmerovaný bieloruskými dispečermi do Minsku kvôli údajnej bombovej hrozbe. Dvojica bola zadržaná a bieloruské úrady neskôr zverejnili video, v ktorom sa Pratasevič priznal k organizovaniu masových nepokojov v Minsku. Podľa jeho priaznivcov bolo priznanie natočené pod nátlakom.
21. júna 2021 Článok bol aktualizovaný, doplnenie zmienky o tom, že Biletsky je bývalým veliteľom azovského prápora (nie súčasným)
18. júna 2021 Článok bol aktualizovaný, veľkosť niektorých obrázkov bola upravená
Máte tip na správu, ktorú by sme v AFP mohli overiť?
Kontaktujte nás